Pri príležitosti Národného týždňa manželstva prináša Vzťahovo 7-dielnu sériu článkov a podcastov, ktorej cieľom je rozvinutie tohtoročnej témy kampane: Bezpečne v manželstve. Budeme sa baviť o siedmich nebezpečenstvách v manželstve, ale aj o siedmich riešeniach, ktoré vám pomôžu úspešne ich zvládnuť. Ku každej téme vám ponúkneme aj malé cvičenie, ktoré vás posunie vo vašom partnerskom vzťahu vpred. Prvou nástrahou v manželstve, o ktorej budeme hovoriť, je egocentrizmus.

Prečo začínam naše rozprávania práve touto témou? Doktorka Mirriam Priessová vo svojej knihe s podnadpisom: „Nájdite cestu späť k sebe“: prináša myšlienku, s ktorou sa úplne stotožňujem: „Základom každého vzťahu je umenie používať osobné zámeno ja, hovoriť za seba. Bez toho totiž nie je možné nadviazať dialóg a ani rozvíjať spolužitie s ostatnými. Keď chýba vedomie ja, je nablízku egocentrizmus a vnútorný konflikt.“

Prijatie dieťaťa s jeho originalitou a pomoc v tom, aby bolo tým, kým je, je podstatné pre jeho budúci zdravý, spokojný a zodpovedný život. Vďaka tomu sa naučí nevnímať seba samého ako jediné merítko správnosti života a odlišnosť druhých bude prežívať ako obohatenie, nie ako ohrozenie vlastnej identity. A práve toto je podstatou vydareného partnerstva.

Čím menej rodičia totiž utvrdzovali dieťa v jeho identite, tým je neskôr menej schopné zaoberať sa samým sebou. Dokonca sa tým zväčšuje hlad po jeho sebapotvrdení zvonku a chorobná závislosť na ňom. Postupne sa v jeho vzťahoch dostavujú pocity manipulácie, neslobody i tendencie zbavovania sa zodpovednosti a strata zmyslu života.

Ak sa toto potvrdenie identity v našich životoch neudialo, zrejme sme sa nenaučili starať sa o seba. Nemáme k sebe pozitívny vzťah a je dosť možné, že si len veľmi ťažko vieme odpovedať na otázku: Kto som? Kvôli nepoznaniu vlastnej identity nevieme pomenovať vlastné potreby a ani si ich slobodne naplniť. Často nepoznáme svoje hranice a hranice ostatných nás zraňujú až ohrozujú. Toto sa odzrkadľuje v našich vzťahoch, ktoré sú nezriedka plné obáv, hnevu, frustrácie, sklamania, čo vedie k izolácii či emocionálnemu odcudzeniu.

Naučme sa byť zdravými egoistami. Že čo to hovorím? Veď všade hovoria, že egoizmus predsa vzťahy zabíja a je potrebné sa ho vyvarovať! Ak dovolíte, skúsim objasniť.

Zdravý egoizmus nie je nič iné, ako to, že sa človek zaoberá sám sebou, je schopný premýšľať o sebe samom. Vtedy sa dokáže zaujímať o ostatných i viesť s nimi dialóg ako rovný s rovným. Takto ho opisuje doktorka Priessová.

Kto sa totiž nenaučil zaoberať sa sám sebou a riadiť sa podľa seba samého, ten sa v radostiach a starostiach života dokáže obracať len na svoje okolie. Tým sa zbavuje zodpovednosti za svoj život a požaduje od okolia, aby ho potvrdzovalo a staralo sa o jeho emocionálnu pohodu. Každý konflikt – ktorý sa vo vzťahu vyskytuje, spätná väzba od partnera, kedy požaduje zmenu, požiadavka na vyjadrenie názoru či rozhodnutia alebo potreba na aktívny prístup vo vzťahu sa tak vo stávajú zdrojom napätia.

• Poznajme našu minulosť, nazrime do nej a zmierme sa s ňou. Odpustime, ak je to potrebné. Ak je to príliš zaplavujúce, majme odvahu vyhľadať odbornú pomoc psychoterapeuta.
• Vnímajme chápadlá nášho nezdravého egocentrizmu. Pomocou láskavého a chápajúceho prístupu k sebe samému si doprajme v našom emocionálnom svete viac bezpečia.
• Naučme sa vnímať spätnú väzbu od druhých ako názor, s ktorým môžeme slobodne pracovať a nie ako hrozbu, ktorá nás zrazí na kolená.
• Majme odvahu vstupovať do situácií, ktoré od nás vyžadujú zmenu či učenie sa niečomu novému, lebo sú cenným zdrojom sebapoznania.
• Naučme sa riadiť naše životy tak, aby sme vedome utvárali našu životnú spokojnosť – radostne, slobodne a s osobnou zodpovednosťou.

Na záver pribalím ešte jedno malé cvičenie:
Keď najbližšie budete hovoriť s vaším partnerom na náročnejšie témy a začnete počas rozhovoru cítiť emocionálny tlak, túžbu brániť sa, vyhovoriť sa či prudšie reagovať, vedome pribrzdite, počkajte chvíľku s reakciou, predýchajte a opýtajte sa samých seba, kto to vlastne chce reagovať: moja zranená minulosť alebo moje slobodné a zodpovedné ja? Keď nájdete odpoveď, uvedomte si, že máte možnosť voľby ako zareagujete. Bude to už vaše vedomé a slobodné vyjadrenie. Držím palce!

Ako zakončiť toto naše prvé rozprávanie? Krásnou myšlienkou doktorky Priessovej. „Ten, kto vie, kým je, vie aj to, čo znamená žiť.“ Prajem vám, aby sa v našich vzťahoch usídlil zdravý egoizmus, ktorý naše vzťahy skvalitní a posilní.

A aby som nezabudla – ak by ste mali chuť zlepšiť sa v sebariadení ako jednej zo zručností pre spokojné partnerské vzťahy, zájdite do nášho virtuálneho obchodíka na www.vztahovo.sk. Tam nájdete komunikačnú partnerskú hru DUET, ktorá vám s tým pomôže.

Denník Štandard: Deň prvý: Egocentrizmus – tichý zabijak

portál eduworld.sk: Egocentrizmus – tichý zabijak

Zdroje:

Dôležité je teda vedome vyhľadávať malé príležitosti, ktoré môžeme s partnerom vyzdvihnúť každý deň. Zdieľajme svoje úspechy, povedzme si, čo sa nám podarilo, oceňme partnera, za to keď sa mu podarí uspať dieťa, alebo si všimnime partnerkin nový účes.

Sústreďme sa na to, kto je v čom dobrý, čím do vzťahu prispieva, ale najmä v čom sa zlepšuje. Takéto malé pozitívne skutky napĺňajú nádobu lásky a povzbudenia, ktorá udrží oheň vzťahu a je zdrojom energie, z ktorého môžeme čerpať aj v ťažkých obdobiach (Biali in: Saxbe, 2009).

Vďaka vedomému pozitívnemu naladeniu našej pozornosti uvidíme veľké bohatstvo, ktoré v našom vzťahu existuje. Na oplátku sa staneme angažovanejší vo vzťahu, lebo ocenené dobro túžime rozmnožovať a mať ho čím viac medzi nami.

Nebojte sa preto partnera poštekliť občasným vtipným oslovením či vložiť do náročnej situácie trochu vtipu a zasmejte sa spolu do sýtosti. Nešetrite vtipnými prekvapeniami – hoc v podobe cukríku v topánke, či zaslaním dobrého vtipu k piatkovej víkendovej nálade do práce.

Ak dôjde medzi manželmi k hádke alebo jeden z partnerov nadhodí štipľavú poznámku, vykompenzuje to minimálne päť pozitívnych prejavov – kompliment, rande, úsmev, pohladenie…
Ak by ste chceli vedieť, ako ste na tom s čarovným pomerom vy, skúste si týždeň zapisovať „plusy a mínusy“, ktoré sa odohrajú vo vašom vzťahu. Na konci týždňa si urobte súčet a väčšie číslo vydeľte menším. Vyjde vám tak pomer 1:X.

Zdroje:

Benson, K. 2017. The magic relationship ratio according science

Saxbe, D. 2009. 10 Ways to Perk Up Your Relationship

1. Skoré štádium sa vyznačuje neustálym myslením na prácu, v rozhovore je prioritne prítomná pracovná téma, opakujú sa nadčasy, odmietanie dovolenky, vzdelávacích či voľnočasových alebo spoločenských aktivít.

2. Pokročilé štádium je charakteristické úplným pohltením prácou bez akéhokoľvek spoločenského života, na úkor zdravia. Dostavujú sa zdravotné problémy ako nespavosť, pracovná preťaženosť, problémy s trávením, výpadky pamäte a strata koncentrácie.

3. Neskoré štádium je typické vážnymi zdravotnými problémami, často vysokým krvným tlakom, dôsledkom čoho môže nastať infarkt či mozgová príhoda. Prítomná je sociálna izolácia, vysoká chybovosť, strata sebadôvery a sebahodnoty, končiaca depresívnymi stavmi či úzkostnými atakmi.

Urobte si so mnou malé cvičenie.
Pokúste sa spomenúť si na jednu vec, ktorá sa vám dnes podarila. Môže to byť maličkosť, napríklad to, že sa vám podarilo urobiť si pohodové ráno a prišli ste včas do práce. A teraz sa za to v duchu oceňte. Povedzte si napríklad: „Dnes si si ráno zariadila naozaj dobre. Vstala si na zvonenie budíka. Stihla si raňajky, kávu. Podarilo sa ti prísť načas, dobrá práca.“

Vo svete neustáleho dátového pripojenia sú súčasťou práce telefóny, mobily, notebooky, počítače či tablety. Aj keď nám prácu mnohokrát uľahčujú, často ich nevypíname ani doma. Sme tak konštantne dostupní pre vybavenie akejkoľvek pracovnej úlohy a nevieme tak rozdeliť deň na pracovný a rodinný. Skúste napríklad na víkend zariadenia úplne vypnúť a nezaoberať sa tým, či vás niekto bude zháňať. Užite si prítomný okamih.

Zdroje:

COLLINGWOOD, J. 2018. Learning To Say No. Dostupné na: Learning To Say No

SCHWARZ, M. 2010. Self-Esteem or Other-Esteem?. Dostupné na: Self-Esteem or Other-Esteem?

SEYBOLD, K. C., SALOMONE, P. R. 1994. Understanding Workaholism: A Review of Causes and Counseling Approaches. In: Journal of Counseling & Development, 73(1), 4–9. doi:10.1002/j.1556-6676.1994.tb01702.x