SEBARIADENIE
Workoholizmus – pasce a ako z nich von

Martina Hanušková, psychologička

Denisa Zlevská, psychologička a zakladateľka projektu Vzťahovo

3. Júl 2019

Každoročne si 5. júla pripomíname Svetový deň workoholikov. Poďte ho s nami osláviť týmto blogom a vykročme k zdravšiemu postoju k práci.
Čo je to workoholizmus?
Workoholizmus je v našej spoločnosti skrytou závislosťou, ktorou trpia mnohí okolo nás. Dnes nie je ničím výnimočným stretnúť niekoho, kto je neustále zaneprázdnený, koho odpovede sú z kategórie „nemám čas“, „mám toho veľa“, „inokedy, neskôr“. Dialóg s týmto človekom je zredukovaný na pracovné témy, ciele, výsledky. Riešenie iných – ako pracovných – problémov, alebo požiadaviek bežného života ho podráždi, nadmieru zaťažuje alebo to nepovažuje za podstatné. Pomaly, ale isto jeho okolie od neho cúva, prichádza samota a on si to ani nevšimne. Workoholizmus je teda vysoko cenená „láska k práci“, ktorá devalvuje rozmanitosť života človeka. Ten seba samého a svoju hodnotu definuje len v kategórii úspechu a pracovných výsledkov či kariérneho postupu. V jeho živote je práca nadmieru prítomná na úkor všetkých ostatných oblastí.
Tri štádiá workoholizmu

1. Skoré štádium sa vyznačuje neustálym myslením na prácu, v rozhovore je prioritne prítomná pracovná téma, opakujú sa nadčasy, odmietanie dovolenky, vzdelávacích či voľnočasových alebo spoločenských aktivít.

2. Pokročilé štádium je charakteristické úplným pohltením prácou bez akéhokoľvek spoločenského života, na úkor zdravia. Dostavujú sa zdravotné problémy ako nespavosť, pracovná preťaženosť, problémy s trávením, výpadky pamäte a strata koncentrácie.

3. Neskoré štádium je typické vážnymi zdravotnými problémami, často vysokým krvným tlakom, dôsledkom čoho môže nastať infarkt či mozgová príhoda. Prítomná je sociálna izolácia, vysoká chybovosť, strata sebadôvery a sebahodnoty, končiaca depresívnymi stavmi či úzkostnými atakmi.

Dosť bolo strašenia! Ako z kratšej cesty naspäť? Ponúkame vám niekoľko dôležitých myšlienok, ako zo záludnej pasce nekončiacich sa „super dôležitých“ pracovných povinností vyjsť von. Poďme pekne po poriadku.

Niekedy jednoducho veci nevyjdú podľa plánu. Často nás naše omyly privedú k iným riešeniam, nápadom či projektom.

Mýliť sa je ľudské
Mnohí sa snažíme robiť v práci všetko perfektne, dokončiť úlohy včas a bez chyby, presne podľa predstáv šéfa. Lenže ono to niekedy nejde. Je v poriadku, ak sa nám veci občas vymknú spod kontroly. Rovnako, ako je prirodzené, že na niektoré veci alebo ľudí nemáme dosah. Niekedy jednoducho veci nevyjdú podľa plánu. Príde vyčerpanosť, choré deti, hádka s partnerom a odrazu sme myšlienkami inde, robíme chyby a nevieme sa sústrediť.
Dôležité je si v tej chvíli uvedomiť, že sme ľudia. Chyby sú súčasťou života a tvoria príležitosť pre rast. Ako je to možné? Z každej chyby si môžeme zobrať ponaučenie do budúcnosti – čo funguje a čo, naopak, robiť inak, aby sme dosiahli náš cieľ. Zlyhanie z nás nerobí o nič menej hodnotných ľudí. Môže nás v živote posunúť vpred, ak mu to dovolíme. Vďaka takémuto postoju, nás často naše omyly privedú k iným riešeniam, nápadom či projektom.
Čo je dobré, to sa počíta
Spomeniete si, kedy vás šéf naposledy pochválil? Že to si už ani nepamätáte? Skôr spolu hovoríte, čo ešte potrebujete urobiť alebo analyzujete chyby? Hneváte sa na firmu, vedenie? Dajme si však ešte jednu otázku. Kedy ste naposledy ocenili vy samých seba?

Urobte si so mnou malé cvičenie.
Pokúste sa spomenúť si na jednu vec, ktorá sa vám dnes podarila. Môže to byť maličkosť, napríklad to, že sa vám podarilo urobiť si pohodové ráno a prišli ste včas do práce. A teraz sa za to v duchu oceňte. Povedzte si napríklad: „Dnes si si ráno zariadila naozaj dobre. Vstala si na zvonenie budíka. Stihla si raňajky, kávu. Podarilo sa ti prísť načas, dobrá práca.“

Je dobré pokúsiť sa každý deň nájsť niečo, čo sa nám podarilo a nezabudnúť sa za to oceniť. Pýtate sa, prečo? Tí z nás, ktorí sa vedia sami oceniť, nie sú závislí na pochvale či hodnotení od iných. Sú vďaka tomu v oveľa väčšej psychickej rovnováhe. Nepotrebujú neustále povzbudenie iných ľudí k tomu, aby cítili zadosťučinenie a radosť. Vedia si ich – takpovediac – dopriať aj sami. Preto nabudúce, keď budete premýšľať nad kritikou za niečo, čo sa vám nepodarilo, najprv hľadajte niečo, čo ste urobili dobre.

Povedať nie znamená odmietnuť službu, nie človeka, ktorý o ňu žiada.

Nie oslobodzuje
Kvôli dokončeniu kopy úloh trávime v práci často dlhé večery i víkendy, len „aby sa to stihlo“. Ak pociťujete vinu zakaždým, keď pre niekoho odmietnete urobiť službu, hoc aj maličkosť, môže sa stať, že sa o chvíľu preboríte pod množstvom povinností, ktoré vás tlačia. Povedať nie znamená odmietnuť službu, nie človeka, ktorý o ňu žiada. Ak cítime, že je toho na nás veľa, požiadajme o pomoc alebo povinnosti delegujme. Veď sa vraví „viac hláv, viac rozumu“. Nie sme nenahraditeľní a väčšinou sa nájde ďalší človek, ktorý môže priložiť ruku k dielu.
Nové možnosti znamenajú novú energiu
Ak náš život stojí a padá na práci, je ľahké nechať sa ňou úplne pohltiť. Vtedy je dobré opäť sa porozhliadnuť po možnostiach, ktoré by v živote pomohli vytvoriť rovnováhu. Mám na mysli nové koníčky (alebo aj tie staré, na ktoré nezostal čas), návštevu priateľov alebo vyskúšanie činností, ktoré nám prinášajú alebo kedysi prinášali radosť. Možno bude zo začiatku náročné zvyknúť si na nový režim a nové podnety, chce to však len trochu času. Energiu sa oplatí investovať aj do regenerácie – spánku, meditácie, cvičenia či relaxácie. Energia, ktorú zo seba dáte sa vám vráti späť a do nových projektov sa pustíte oddýchnutí.
Experiment na záver: Úspešne odpojení

Vo svete neustáleho dátového pripojenia sú súčasťou práce telefóny, mobily, notebooky, počítače či tablety. Aj keď nám prácu mnohokrát uľahčujú, často ich nevypíname ani doma. Sme tak konštantne dostupní pre vybavenie akejkoľvek pracovnej úlohy a nevieme tak rozdeliť deň na pracovný a rodinný. Skúste napríklad na víkend zariadenia úplne vypnúť a nezaoberať sa tým, či vás niekto bude zháňať. Užite si prítomný okamih.

Zdroje:

COLLINGWOOD, J. 2018. Learning To Say No. Dostupné na: Learning To Say No

SCHWARZ, M. 2010. Self-Esteem or Other-Esteem?. Dostupné na: Self-Esteem or Other-Esteem?

SEYBOLD, K. C., SALOMONE, P. R. 1994. Understanding Workaholism: A Review of Causes and Counseling Approaches. In: Journal of Counseling & Development, 73(1), 4–9. doi:10.1002/j.1556-6676.1994.tb01702.x

Autorka: Martina Hanušková

Autorka: Martina Hanušková

 
Martina Hanušková Je psychologička venujúca sa problematike výchovy a vzdelávania detí a adolescentov. Zaujíma sa tiež o oblasť medziľudských, najmä partnerských vzťahov a rodiny, ktoré tvoria pevný základ potrebný pre efektívne zvládanie a prekonávanie životných výziev. Momentálne sa vzdeláva v dlhodobom výcvikovom programe v adlerovskom poradenstve. Relaxuje v prírode a pri joge. V projekte Vzťahovo pôsobí ako externá redaktorka.

Autorka: Denisa Zlevská

Autorka: Denisa Zlevská

 
Denisa Zlevská je zakladateľkou a koordinátorkou projektu Vzťahovo a partnerskej hry DUET. Ako psychologička a lektorka sa vo svojej praxi dlhodobo venuje témam medziľudských vzťahov v partnerstvách, manželstvách i rodinách. Založila a riadi poradenské Centrum pre tréning a rozvoj, kde poskytuje poradenstvo pre páry i individuálnych klientov. Jej cieľom je pomáhať rozvíjať vnútorný potenciál človeka, umožniť mu realizovať dôležité zmeny a prežívať život naplno v harmónii so sebou i vo vzťahoch.

Zobraziť
Skryť