Takto i kadejako inak v našom vzťahovom živote účinkuje všetkým dobre známy vitamín C – city. To, ako jeho pôsobenie vybalansovať a tak z neho vyťažiť čo najviac, si povieme v tomto diely podcastového špeciálu v názvom: „Vitamíny pre vzťah“, ktorý uzrel svetlo sveta pri príležitosti Národného týždňa manželstva.

Ako to teda s tými citmi v našich vzťahoch vlastne je?

Emócie sú evolučne staršie psychické procesy ako tie rozumové a preto sú často ich prejavy silnejšie a ťažšie ovplyvniteľné či odkloniteľné. Vznikajú v nás interpretáciou vonkajších a vnútorných podnetov. To, ako rozumieme svetu a tomu, čo sa v ňom deje, vlastne ovplyvňuje to, aké emócie v nás vyplávajú na povrch.

Každý z nás teda môže na rovnaké podnety reagovať rôzne. Je to spôsobené tým, že prežívanie emócií je ovplyvnené aj našimi osobnostnými črtami, temperamentom, predchádzajúcimi skúsenosťami či vedomosťami, hodnotovým nastavením, ale aj komunitou, v ktorej žijeme či rodinou, z ktorej pochádzame.

Veď si len predstavte situáciu vo vzťahu, kedy on pochádza z rodiny, kde sa problémy zametali pod koberec a ona z rodiny, kde hádka prehrmela a išlo sa ďalej. Aké emócie sa v nej a v ňom zrodia, keď v ich vzájomnom vzťahu padne kosa na kameň? Obaja prežijú objektívne tú istú situáciu, no čítajú ju podľa ich mentálneho nastavenia. Pre neho je hádka katastrofa, ktorú radšej nechce vidieť a cúva zo situácie, pre ňu je búrkou, po ktorej vyjde slnko a ide sa ďalej. Až tak rozdielne prežívanie môžeme mať v tej istej situácii.

Význam emócií v živote človeka a vo vzťahoch

Človek má k dispozícii širokú škálu emócií. Paul Ekman so svojim výskumným tímom klasifikoval šesť základných emócií. Tvrdil, že týchto šesť emócií sa objavuje naprieč krajinami a kultúrami. Sú nimi radosť, smútok, znechutenie, strach, prekvapenie a hnev. Ďalšie výskumy hovorili, že emócie sa navzájom kombinujú, nestoja len sami o sebe, ale spolu vytvárajú komplikovanejšie celky. Nech je to tak, či onak, krajina emócií je stále tajomstvom i lákadlom pre nás všetkých.

Poznatky vyplývajúce z evolučnej teórie hovoria, že emócie, aj tie negatívne, majú svoj význam. Emócie komunikujú informácie dôležité pre naše prežitie a adaptáciu, hrajú významnú rolu v reagovaní, rozhodovaní a tiež v medziľudských interakciách.

Pomenovanie emócie je odvodené z latinského slova “emovere”, čo znamená pohyb. Emócie nás teda motivujú k tomu, aby sme čosi robili, nejako reagovali. Pri každej emócii prežívame telesné pocity a máme nejaké psychické prežívanie. Môžeme vo všeobecnosti povedať, že sa snažíme vyhýbať nepríjemnému a robiť to, čo je pre nás príjemné.

Regulácia emócií, riešenie nemožného

V prvej časti podcastového špeciálu sme hovorili o tom, že vzťah potrebuje, aby sme boli sami sebou. Čo to však znamená v oblasti emócií? Máme im dať voľný priebeh a očakávať ich prijatie s úsmevom na tvári našej polovičky? Snáď, ak by šlo o tie príjemnejšie emócie, tak by to fungovalo. Ale čo taký hnev, strach, smútok, úzkosť, frustrácia?

Určite ste už počuli o tom, že človek má schopnosť emócie regulovať. O čom hovorím? Ako sa to robí? Emočná regulácia neznamená potlačenie negatívnych pocitov a umelé zvyšovanie tých pozitívnych. Takto by sme skôr plnili tlakový hrniec a vytvárali okolo seba “umelohmotný” svet. Emočná regulácia nám umožňuje modulovať svoje prežívanie, myslenie a správanie smerom k zrelej reakcii voči sebe i druhým. Predstavuje vedomý spôsob, ako emóciu spracujeme a preberáme kontrolu nad svojím konaním.

Emočná regulácia však nie je niečo, s čím sa rodíme. Zreje postupne tak, ako zreje náš mozog. Batoľatá svoje emócie regulovať nevedia, len ich prejavujú tak, ako ich cítia. Až neskôr sa deti okolo druhého, tretieho roku učia ako narábať so svojimi emóciami a ako im rozumieť. Emočne inteligentný dospelý človek vie napokon nielen regulovať vlastné emócie, ale dokáže vedome ovplyvniť aj emócie ostatných.

Je zrejmé, že úroveň tejto schopnosti regulácie emócií priamo ovplyvňuje kvalitu života človeka. Čím viac dokážeme svoje emócie regulovať, tým sme spokojnejší a vytvárame zdravšie vzťahy. Naopak, neregulované emócie prispievajú k neadekvátnemu správaniu, nesprávnym rozhodnutiam, dokonca vyvolávajú medziľudské konflikty.

View this post on Instagram

A post shared by Vzťahovo | Krajina vzťahov (@vztahovo)

Ako sa vyznať v spletitom svete emócií

Na to, aby sme sa vedeli v našich emóciách vyznať, potrebujeme najprv spozorovať, že sa v nás vôbec niečo deje. Následne rozpoznať o akú emóciu ide a napokon ju vedieť primerane vyjadriť. Tak ju vlastne z roviny “živelného” prežívania dokážeme preniesť do roviny premýšľania, ktorá umožňuje väčší odstup. Táto sebareflexia nám napokon vytvorí priestor pre rozhodovanie sa, akú reakciu v danej situácii zvolíme.

Ako už iste vnímate, pri regulácii emócií ide o súbor krokov, ktoré robíme. Nie je to teda akési živelné prežívanie a uvoľňovanie všetkého emocionálneho, čo sa v nás udeje. Mimochodom, ešte sme s tými krokmi neskončili.

Ak vieme pomenovať čo cítime, je dobré nájsť odpoveď na otázku, akú neuspokojenú potrebu v sebe naše prežívanie nesie. Emócie nás totiž pobádajú k tomu, aby sme sa postarali o seba či o ostatných. Ako to myslím?

Ak napríklad prežívame hnev, často nás práve táto emócia informuje o tom, že nám čosi-ktosi šliape na to, čo je nám dôležité, čo sme si zaumienili. Ak nás kvári strach a máme tendenciu ujsť z bojiska, môžeme si odpovedať na otázku, čo sa potrebujeme naučiť, pre to, aby sme strach prekonali. Ak sme smutní, možno nám chýba čosi-ktosi, čo je pre nás vzácne.

No a napokon posledným krokom regulácie emócií je primeraná komunikácia rozpoznanej potreby a jej spoločensky a vzťahovo prijateľná realizácia. To znamená, že namiesto kriku, môžeme vyjadriť čo prežívame a čo potrebujeme. Namiesto zožierania sa vnútornou úzkosťou, môžeme poprosiť o pomoc. Utápanie sa v smútku môžeme vymeniť za objatie či slovo povzbudenia.

Čo je dôležité pripomenúť si je fakt, že za emočné prežívanie i naše reakcie nenesie zodpovednosť nik iný iba my sami. Nie je to teda ten druhý, kto v nás emóciu vyvolal, sme to my, kto skrze svoju optiku a spôsob myslenia emóciu prežíva. Preto aj kľúč k porozumeniu emócií a ich regulácie je v našich rukách.

Vplyv primárnej rodiny na emocionálnu zrelosť

Významný vplyv na naše emocionálne prežívanie a jeho náročnú reguláciu majú aj naše nespracované emocionálne zranenia z primárnej rodiny či negatívne skúsenosti z minulosti. V primárnej rodine sme sa totiž naučili emócie nejakým spôsobom uchopovať a spracovávať. V prípade, ak naši rodičia s emóciami nevedeli zrelo narábať, je pravdepodobné, že sme sa to nenaučili ani my. Ak rodič neponúkal emocionálnu podporu, ktorú nazývame koregulácia a nepomohol zvládnuť situáciu aj pomocou jeho prítomnosti, dotyku, objatia, pritúlenia, je viac ako pravdepodobné, že sa to odrazí aj v našom prežívaní emócií v dospelosti.

Výbornou správou je, že tak, ako vie byť partnerský vzťah kópiou vzťahových vzorcov minulosti, tak vie poskytnúť aj korekčnú emočnú skúsenosť. Ak v našich manželstvách vedome budujeme kultúru emočnej regulácie, dokážeme si vzájomne pomôcť a koregulovať emočné prežívanie.

Dobrým krokom vie byť napríklad verbalizovanie toho, keď čosi náročné prežívame, a prizvanie partnera či partnerky do pozície byť naším spolu-regulátorom emócií v podobe spoločného rozhovoru, objatia, chvíľky pohody. Podmienkou úspechu je však spoznanie vlastných spúšťačov búrlivých emocionálnych reakcií a vedomá práca na zmene. Vyžadovanie prijatia neprimeraného devastačného správania zo strany jedného z partnerov nie je cestou k zmene.

Slovko na záver

S dávkovaním vitamínu C – city je potrebné narábať veľmi citlivo a obozretne. Totiž predávkovanie vitamínom C má za následok búrlivé emocionálne reakcie s ničivým dopadom na vzťah. Naopak jeho optimálna dávka vie vzťahy vzpružiť a dať im iskru, šťavu ale i hĺbku a blízkosť.

Držím nám palce a želám silnú imunitu z vitamínu C.

Ak máte túžbu dať vášmu partnerskému vzťahu ešte viac, doprajte mu efektívny multivitamínový doplnok. Navštívte náš webový obchodík a objednajte si partnerskú hru DUET.

A pozor, ešte s vitamínmi pre vzťah nekončíme! Nabudúce si čosi povieme o vitamíne D – dôvere, stavebnom kameni zdravých vzťahov.