fbpx
Ocino – kto si?
RODINA
Ocino – kto si?
Martina Hanušková
Martina Hanušková, psychologička
15. jún 2019
Vždy, keď sa ocitnem blízko detského ihriska, teší ma pohľad, ktorý v poslednom období vidieť čoraz častejšie. Otcovia sa s deťmi hrajú, šantia, prechádzajú a nejednej mame tak iste doprajú nejakú tú minútku pre seba. Rozhodla som sa preto vám pri príležitosti Dňa otcov napísať viac o tom, prečo je rola otca v rodine nezastupiteľná.

Otec poskytuje svojim deťom vzor toho, kto je a ako sa správa muž. Na základe toho, čo robí a hovorí si deti formujú svoju predstavu o tom, čo znamená byť mužom.

Aká matka, taká Katka, aký otec, taký syn
Pre syna je teda dôležitou osobou, akýmsi vodcom. Syn na neho pozerá ako na hrdinu, vzor, pozorne ho skúma a kopíruje všetko správanie, ktoré uňho vidí. Ak má otec sám k sebe pozitívny vzťah, bude sa rovnako vnímať aj syn a ľahšie sa vyrovná so zmenami, ktoré ho čakajú v priebehu života, najmä dospievania.

To, ako sa ocino správa k druhým ľuďom, zvlášť ženám, zanechá v synovi informáciu o tom, ako by sa mal k iným správať on. Či otec svojej partnerke prejavuje lásku, úctu, je čestný alebo spravodlivý, syn vníma všetko. Vo svojich vlastných vzťahoch sa bude neskôr správať podobne. Čo otec naučí svojho syna, ho teda ovplyvní po zvyšok života.

Pre dcéru je otec kráľom. Je to jej prvá láska, človek, ktorý jej ukáže, ako by o ňu malo byť postarané. Prostredníctvom ocina pocíti to, nakoľko je hodnotná a milovaná.

Rovnako vníma vzťah otca a mamy a opäť platí, že si z neho odnesie vzor pre všetky neskoršie medziľudské vzťahy. Tu sa formujú základy stanovovania si hraníc voči správaniu mužského pokolenia, buduje sebaúcta. Zo vzťahu s otcom sa rodia očakávania na to, ako sa prejavuje i žije láska.

Otec však môže dcére odovzdať aj čo-to z chlapčenského sveta. Spoločnými zážitkami si do života môže odniesť odvahu, bojovnosť a kus šibalstva.

Hra je najjednoduchší spôsob, ako sa priblížiť dieťaťu a vytvárať s ním plnohodnotný vzťah.

Ocino – kto si? 1
Ocino ako najlepší spoluhráč
Keď už sme pri šibalstve, nedá mi nespomenúť kultový film S tebou mě baví svět, kde partička otcov nútene vzala na výlet do hôr svoje ratolesti. Pri niektorých scénach som sa dobre zasmiala, vyjadrujú však realitu nejednej domácnosti.

Aj výskumy, ktoré zhrnuli Lamb a Lewis (2004), ukazujú, že otcovia sú často priam majstrami na hru a vymýšľanie programu. Hra je najjednoduchší spôsob, ako sa priblížiť dieťaťu a vytvárať s ním plnohodnotný vzťah.

Pre dieťa je nesmierne dôležité, ak sa s ním otec hrá a blázni. Stáva sa preňho nepostrádateľnou osobou. Aj keď akčnejšie hry, ktoré sú otcom vlastné, môžu pôsobiť nebezpečne a nezodpovedne, v skutočnosti pomáhajú deťom okrem vzťahov s rodičom rozvíjať aj tvorivosť, samostatnosť, sústredenosť, ale aj sebavedomie a vytvárajú nekonečné množstvo zážitkov, ktoré ostanú v ich pamäti do konca života.

A tak, milé mamy, nechajte otcov po vzore Alberta, Michala a Pepy hrať sa, pošlite ich spolu s deťmi na výlet a doprajte im vyblázniť sa do sýtosti – oškreté koleno sa predsa rýchlo zahojí. A keď sa už ozaj nemôžete dívať, napustite si vaňu, zavrite oči a relaxujte.

Aktívne zapojenie sa otcov do výchovy detí posilňuje zároveň vzťah rodičov, keďže váha rodičovských povinností je rozložená na plecia oboch.

Angažovaný otec = šťastná celá rodina
Výskumy (napr. Jacobs, Kelley, 2006; Schindler, 2010) ukazujú, že otcovia, ktorí sa viac angažujú v starostlivosti o deti, si viac dôverujú a sami sa považujú za schopných a užitočných rodičov. A nie len to.

Aktívne zapojenie otcov do výchovy posilňuje zároveň vzťah rodičov, keďže váha rodičovských povinností je rozložená na plecia oboch. To prináša v konečnom dôsledku spoločne strávený čas, spokojnosť a šťastie do celej rodiny. Úloha otcov je preto v rodine nezastupiteľná.

Ak hľadáte spôsob, ako s deťmi toho svojho ocina potešiť na Deň otcov 16. júna, v prílohe nájdete zopár užitočných tipov.

Zdroje:

JACOBS, J. N., KELLEY, M. L. 2006. Predictors of Parental Involvement in Childcare in Dual-Earner Families. In: Fathering. Zima 2006, Roč.4, Č.1, str. 23-47

LAMB, M. E., LEWIS, C. 2004. The Development and Significance of Father–Child Relationships in Two-Parent Families. In: LAMB, M. E, TAMIS-LEMONDA, C. S. 2004. The Role of the Father in Child Development. 4.vyd. New York : Wiley., str. 1-31, ISBN: 978-0-471-69043-6

SCHINDLER, H. S. 2010. The Importance of Parenting and Financial Contributions in Promoting Father´s Psychological Health. In: Journal of Marriage and Family, Apríl 2010, Roč.72, Č.2, str.318-332

Autorka: Martina Hanušková

Autorka: Martina Hanušková

 
Martina Hanušková Je psychologička venujúca sa problematike výchovy a vzdelávania detí a adolescentov. Zaujíma sa tiež o oblasť medziľudských, najmä partnerských vzťahov a rodiny, ktoré tvoria pevný základ potrebný pre efektívne zvládanie a prekonávanie životných výziev. Momentálne sa vzdeláva v dlhodobom výcvikovom programe v adlerovskom poradenstve. Relaxuje v prírode a pri joge. V projekte Vzťahovo pôsobí ako externá redaktorka.