fbpx
AntiCOVID: Rozhovor vie byť biologická zbraň alebo úžasný kokteil vitamínov
RODINA
AntiCOVID: Rozhovor vie byť biologická zbraň alebo úžasný kokteil vitamínov
Kornélia Ďuríková
Kornélia Ďuríková, školská psychologička a vedúca poradensko-konzultačnej spoločnosti PSYCHOVIT
28. december 2020
Koronakríza je výzvou pre nás všetkých, aj z hľadiska medziľudských vzťahov a komunikácie. Intenzívny a dlhotrvajúci stres či najrozličnejšie situácie, ktoré zažívame, nás vyčerpávajú a prejavujú sa aj v spôsobe komunikácie. Niektorí ľudia sa uzatvárajú, iní sú výbušnejší či menej trpezliví alebo sa môže stať, že jednoducho nemáme na nič silu.
Komunikácia nie je iba taká obyčajná vec

Každý jeden rozhovor je malý zázrak spúšťajúci dôležité biologické procesy v tele človeka. Stimuluje produkciu hormónov a neurotransmiterov v mozgu a mení chémiu celého ľudského tela. A to nielen v danom okamihu rozhovoru, ale s dosahom na celý život.

Rozhovor je komplexný proces, ktorý vyvoláva myšlienky, pocity, otázky, ktoré následne spúšťajú súbor chemických procesov. Môže to byť biologická zbraň alebo úžasný biologický kokteil vitamínov.

Tajomstvo rozhovoru a jeho chémie sa to točí okolo pocitu dôvery a nedôvery. Dnes už vieme, že sú pocity dôvery a nedôvery sú riadené z dvoch odlišných centier mozgu.

Komunikácia podmieňuje kvalitu medziľudských vzťahov. Tie sú esenciálne pri kvalite života, ale odrážajú sa aj na našom zdraví či dosahovaní úspechu.
Pocit nedôvery nás ženie preč z komunikácie i vzťahov

Za nedôveru je zodpovedná amygdala v limbickom systéme mozgu. Amygdala riadi reakciu „útok alebo útek“. Ide o reakciu, vďaka ktorej sme prežili tisícročia, a zároveň ide aj o tzv. stresovú odpoveď.

Keď sme v strese, cítime sa v ohrození. Amygdala toto ohrozenie identifikuje a do tela vypustí dávku hormónu s názvom kortizol. Ak máme takýchto situácii počas dňa veľmi veľa, sme „preplnení“ kortizolom a naše telo akoby stále bojovalo. Dostáva sa do chronického stresu a je mimoriadne vyčerpané, zlyháva a uzatvára sa.

Presne na takom istom princípe funguje aj rozhovor. Ak náš mozog vyhodnotí situáciu a človeka, s ktorým vedieme rozhovor, ako nebezpečenstvo – čiže ten konkrétny rozhovor je pre nás ohrozujúci, či mimoriadne nepríjemný – amygdala sa zaktivuje a vypustí dávku kortizolu. No a my reagujeme rovnako, ako pri stresovej situácii. Táto reakcia môže mať rôzne podoby od agresívnejšej, po apatiu, nezáujem, stratu záujmu o komunikáciu, uzavretie sa a pod.

Ak nám teda napríklad hodnotenie niekoho pripadá veľmi kritické, nefér alebo neúprimné aktivuje sa v mozgu centrum nedôvery – amygdala a v našom mozgu vznikne prostredie, ktoré ovplyvní naše budúce správanie. Nie sme schopní kreatívne myslieť, racionálne uvažovať, nie sme schopní empatie a sme výrazne negatívni.

Zdravé rozhovory sú založené na vysokej miere dôvery a nezdravé na opaku, na nedôvere.
Tajomstvo zdravého rozhovoru sa ukrýva v pocite dôvery

Dôvera je ukrytá v inej časti mozgu, v prefrontálnej kôre. Prefrontálna kôra je najmladšia časť mozgu a je to práve tá časť, ktorá nás odlišuje od zvierat. Vďaka nej môžeme vyhodnocovať situácie z rôznych pohľadov. Práve v tejto časti sídli empatia, mnohé rozhodovacie funkcie, sebaovládanie, mnohé výkonové funkcie. Ide o časť mozgu, ktorá z ľudí robí ľudí. Predpokladá sa, že tam sídlia oblasti, ktoré sú spojené s morálkou, etikou, spoločenským správaním či motiváciou.

Ďalšia dôležitá vec ukrytá v prefrontálnej kôre sú tzv. zrkadlové neuróny. Ide o novinku v oblasti neurovied, pretože zrkadlové neuróny boli objavené len približne v roku 1999. Ich funkcia je fascinujúca a stále sa objavuje. Zrkadlové neuróny sú zodpovedné za „čítanie správania“ druhého človeka. My totiž zrkadlíme správanie iných ľudí. Skúste sa usmievať na človeka, s ktorým ste oproti. Je dokázané, že po veľmi krátkej dobe sa ten človek začne usmievať tiež.

Akonáhle zaznamenáme signály dôvery, naša neurochémia sa spustí. Dôvera spustí produkciu dopamínu (hormónu šťastia), ktorý nám umožní vidieť veci pozitívnejšie, krajšie, lepšie. Zaistí, že máme z našich interakcií dobrý pocit. Minulosť nám začne vybavovať pozitívne spomienky, ako aj na budúcnosť sa pozeráme optimistickejšie. Zároveň sa vyplaví hormón oxytocin (spoločenský hormón), vďaka ktorému sme zdielnejší, chceme komunikovať, chceme byť otvorenejší, vyhľadávame spoločnosť. Dôvera podporuje učenie, kreativitu a rozvoj.

Vybudovanie dôvery je hotová alchýmia. Je to chemický kokteil hormónov oxytocínu a dopamínu, ktoré naše telo produkuje, keď cíti pokoj, emocionálne bezpečie, prípadne úspech.
Cesta od nedôvery k dôvere
Dá sa posunúť od nedôvery k dôvere? Dá. Ak chceme vo vzťahu, či kolektíve budovať dôveru musíme v prvom rade popracovať na tom, ako vnímame druhých ľudí. Znie to ľahko, ale je to častokrát veľmi ťažké.

Ponúkam vám tieto tri body, na ktoré „stačí“ myslieť pri rozhovoroch s druhými:

1. Počúvajte bez hodnotenia! Veďte rozhovor bez súdenia druhého. Vedome sa rozprávajte tak, že nevyhodnocujete názory, postoje, osobnosť človeka. Počúvajte otvorene a vnímavo.

2. Využívajte silu zrkadlových neurónov. Ak sa vy sami budete tváriť príjemne a budete vizuálne vysielať signály pochopenia, priateľstva, ochoty, vráti sa vám to späť.

3. Dávajte také otázky, na ktoré neviete odpovede. Pýtajte sa tak, že neviete dopredu odpovede. Cieľom kladenia otázok konverzačnej inteligencie nie je utvrdzovanie si svojho názoru, postoja, moci. No kladenie otázok, na ktoré naozaj neviete odpovede a chcete sa ich dozvedieť.

AntiCOVID: Rozhovor vie byť biologická zbraň alebo úžasný kokteil vitamínov 1
Kvalita našich vzťahov závisí od našich rozhovorov

Žijeme v stresujúcom období, náročnom pre každého z nás. Práve preto by sme mali rozumieť tomu, čo vieme spôsobiť „obyčajným rozhovorom“. Všetci by sme si mali viac uvedomovať ako pôsobíme na druhých ľudí a aké rozhovory vedieme. Rozhovor totiž nie je len prenos informácií a nejakých kódov. Je to komplexný proces, ktorý spúšťa vnútorné biochemické procesy v tele každého človeka. A tie môžu viesť k zdraviu, radosti, šťastiu, alebo smútku, trápeniu a ďalšiemu stresu.

Ako na to? Odpovedajú autori rodinného kalendáru kRok.

Práve pre tieto dôležité a vzácne fakty je jedným z rituálov šťastných rodín – ktorý sme ukryli do nášho rodinného kalendáru kRok – spoločný rozhovor založený na emocionálnom prepojení. Obsahom takéhoto rozhovoru sú slová ocenenia, vďačnosti, dialóg o tom, čo sme dokázali, čo sa nám podarilo. Pozývame vás na cestu šťastných rodín spolu s nami. Nezávisle od toho, kedy na ňu nastúpite, náš kalendár vás povedie a čaká vás 365 dňové dobrodružstvo na ceste k rodinnému šťastiu.

Kornélia Ďuríková

Kornélia Ďuríková

 
Je večný optimista. Verí, že školy, deti a mládež sú zdrojom nádeje a budúcnosti. Pracuje ako školský psychológ a vedie poradensko-konzultačnú spoločnosť PSYCHOVIT. Vyštudovala psychológiu a výchovu a vzdelávanie dospelých. Absolvovala certifikované vzdelávanie v oblasti pozitívnej psychológie a vzdelávania. Je členkou Medzinárodnej asociácie pozitívnej psychológie (IPPA). Špecializuje sa na témy mentálneho zdravia, psychickej odolnosti, silných stránok charakteru a na budovanie zdravého prostredia. Aktívne publikuje na portáli eduworld.sk.