fbpx
KAŽDODENNÝ ŽIVOT
Príchod detí do manželstva

Denisa Zlevská, psychologička a zakladateľka projektu Vzťahovo

11. február 2021

Príchod dieťaťa do rodiny je určite zmenou, ktorá sa dotýka aj našich partnerských vzťahov. Neznášam však k tejto téme tie tragické reči typu: „To sa ti zmení celý život, všetko sa obráti naruby, to už nebude nikdy ako predtým…” Aj my doma aktuálne prežívame, čo je to mať ročné batoľa a áno, priznávam, mnoho vecí je inak. Často s mojím manželom hľadáme spôsoby, ako si vytvoriť čas na seba a nezabudnúť aj na nás dvoch. Domnievam sa, že nám je tak, ako si to sami zariadime. No, ale po poriadku.

Často sa stáva, že s narodením dieťaťa sa rozohrá v partnerstve akási podivuhodná slučka zaužívaného správania. On sa doma cíti vyčlenený, lebo v centre pozornosti je dieťa, okolo ktorého sa všetko točí. Volá po pozornosti, ktorú predtým mal, hovorí o tom, vyčíta jej, sťažuje sa. Hádajú sa – on o nich a ona o deťoch. Ona bojovne argumentuje, prečo to je “normálne a prirodzené čo sa deje” a hovorí, že dieťa je zmena, ktorej sa treba prispôsobiť. Ak toto celé dlhodobo pretrváva, on uniká do práce s cieľom zabezpečiť rodinu. V nej rastie osamelosť, necíti podporu a preto sa primkne ešte viac k dieťaťu – pri ňom sa cíti potrebná a dôležitá.

Ak sa na starostlivosti o dieťa nepodieľajú obaja rodičia, ona sa stáva odborníčkou na to, čo dieťa potrebuje a dáva mu to patrične najavo. On sa tým cíti ešte viac vyčlenený a uzatvára sa. Takto sa vkráda do partnerstva odcudzenie a často je vyslovená veta: “Keby sme deti nemali, tak je nám…Keby sme deti nemali, tak…Tie deti môžu za…” Ak tieto slová zostávajú nevypočuté, partnerské roly sa oslabujú a jediné, čo rastie, je rola rodičovská, kde sa ako tak cítime sebaisto a naplnene. Na nej potom postavíme náš akože “partnerský vzťah” a hovoríme si: “Však neodídem od rodiny, veď už máme spolu deti.” “Pre istotu” volíme radšej spoločné rodinné aktivity, aby náhodou v situácii – keď by sme aj mohli byť sami – problémy nevyplávali na povrch. Takto nalomený vzťah skrýva v sebe veľa nevypovedaných krívd, partnerom chýba podpora a zdieľanie, spoločná – nemyslím tým iba sexuálna – ale hlavne citová intimita, dostávajú sa do krízy a stávajú sa čoraz viac náchylní na neveru – rastie v nich pochopiteľný hlad po láske.

Dajte partnera na prvé miesto vo svojom rebríčku priorít.
Na rebríčku priorít záleží
Mirka Gučíková vo svojom článku pre časopis .týždeň s názvom: Ako si nezničiť vzťah s deťmi, spomína amerického psychoterapeuta Andrew-a Marshalla, ktorý prichádza k tejto téme s revolučnou myšlienkou. Skôr než ju vyslovím, upozorňujem, že sa možno nebude každému páčiť. Marshall hovorí: „Uprednostňujte svojho partnera pred deťmi!“ Alebo skúsim to preformulovať inak: “Dajte partnera na prvé miesto vo svojom rebríčku priorít.”

Že čo to zase hovorím? Skúste sa so mnou nad tým zamyslieť. Základom zdravej rodiny je harmonický vzťah medzi rodičmi. O ten je potrebné sa starať tak, ako o iné vzťahy – len si uvedomme, koľko energie vkladáme do vzťahu s deťmi a trocha to porovnajme. Uznávam – určite, kým sú deti malinké, čerpáme zo zásob, ktoré sme si vytvorili pred ich narodením, no je potrebné, ba nutné, tieto zásoby priebežne dopĺňať. Ak to nerobíme, uškodíme nášmu vzťahu a koniec koncov aj našim deťom. Tie sa totiž učia hlavne nápodobou. Opakujú spôsoby ako si prejavujeme náklonnosť, ale aj naše stratégie riešenia náročných situácií. Teda na tom, ako sa k sebe máme skutočne záleží.

Základom zdravej rodiny je harmonický vzťah medzi rodičmi.
Úcta a rešpekt sa prejavujú maličkosťami
Čo však v praxi znamená uprednostniť partnera pred deťmi? Nebojte sa, neznamená to postaviť partnera na piedestál, ktorému sa budeme klaňať na úkor detí. Stačí sa sústrediť na maličkosti, ktoré partnerovi dokazujú, že aj v bežných dňoch naplnených povinnosťami vám na ňom záleží. Je to vlastne o preukazovaní vzájomnej úcty a rešpektu.

Ako to aplikovať na úrovni bežného dňa?

  • Skúste napríklad po príchode domov pobozkať partnera skôr ako deti.
  • Ak niečo robíte, zastavte sa a venujte svojmu partnerovi chvíľku sústredenej pozornosti.
  • Objímte sa iba tak, usmejte sa jeden na druhého, pobozkajte sa.
  • Hovorte si, ako sa máte radi. Veď si len spomeňme aký je obvykle pomer vety: “Ľúbim ťa.” adresovanej našim deťom verzus nášmu partnerovi.
  • Pozorne počúvajte svojho partnera, keď vám niečo hovorí a zaujímajte sa o neho. Pýtajte sa doplňujúce otázky k tomu, čo vám hovorí.
  • Učte deti, aby rešpektovali, ak sa spolu rozprávate alebo čosi riešite.
  • Ak ste na výlete spolu s deťmi, prineste svojmu partnerovi nejaký darček, prekvapenie – alebo sa len tak odfoťte a pošlite spoločnú fotku ako milú správu na mobil.
  • Ak si jeden z rodičov potrebuje oddýchnuť, pospať, učte deti, ako to rešpektovať a potichu sa pohybovať po byte či dome.
  • Navarte obľúbené jedlo svojho partnera, nielen to, čo majú radi deti. Pri stolovaní naberte do taniera ako prvému jedlo práve jemu.
  • Zdieľate svoje kalendáre a obaja sa snažte zariadiť si čas len pre vás dvoch. Počas neho sa nevenujte ani deťom ani domácnosti, ale len vám dvom.
  • Ak rodič potrebuje kúsok súkromia či času na seba, doprajme mu ho a učme deti tomu, že každý potrebuje aj svoj osobný čas či priestor na záľuby.
  • Oceňujte sa navzájom, vyjadrujte jeden druhému komplimenty. Marshall k tejto téme ponúka zaujímavú a vtipnú radu: „Ak je niečo dosť dobré pre vaše deti, pravdepodobne je to dosť dobré aj pre vášho partnera.“ Len si spomeňte na tie chvíle, keď deti pochválite aspoň za snahu upratať, zlepšiť si hodnotenie v škole alebo vycikať sa do nočníka. To isté by sme mali spraviť pre partnera. Namiesto kritiky, ako zase obliekol dieťa či brania za samozrejmosť, že je na stole obed, naplnená chladnička či zaplatené účty, skúste vyjadriť slová ocenenia za pokrok a úprimnú snahu čosi zariadiť, zmeniť, vyriešiť.
  • Vyhasnutú iskru obnovte drobnými prekvapeniami a osobnými darčekmi, spoločnými spomienkami, vtipnými historkami z práce alebo detského ihriska, o ktoré sa večer podelíte.
  • Chutnú maškrtu nedarujte len vašim deťom, ale rozdeľte si ju celá rodina. Ak niekto chýba, nechajte mu kúsok na znak toho, že ste na neho nezabudli.
  • Ak sú deti väčšie a je to dostatočne bezpečné, zamykajte spálňu. Zvláštne? Marshall opisuje takú našu bežnú realitu o tom, že rodičom by ani nenapadlo vstúpiť bez klopania do izieb svojich tínedžerov, ktorí však do rodičovskej spálne chodia bez opýtania.
  • Zaveďte si rituál vďačnosti, ktorý budujte medzi sebou mentalitu dostatku. Pomôže vám nesústrediť sa neustále na to, čo nemáte alebo čo vám chýba.
  • Plánujte si sex. Áno dobre počujete. Ak bude vo vašich životoch to všetko, čo som písala vyššie, možno to ani nebude potrebné, keďže bude medzi vami láska, ktorá sa vyjadruje aj túžbou byť sexuálne spolu.
Sústreďte sa na maličkosti, ktoré partnerovi dokazujú, že aj v bežných dňoch naplnených povinnosťami vám na ňom záleží.

A ak by ste sa mali chuť v týchto zručnostiach zlepšiť alebo sa inšpirovať zaujímavými nápadmi alebo sa spolu len tak dobre zabaviť, je tu naša hra DUET, ktorá je skvelým pomocníkom do každého počasia. Nájdete ju v e-shope na našom webe vztahovo.sk.

Držím nám palce, aby sme svoju každodennosť prežívali skutočne vo dvojici! Prečo? Lebo na vzťahoch záleží.
Článok bol uverejenený
Autorka: Denisa Zlevská

Autorka: Denisa Zlevská

 
Denisa Zlevská je zakladateľkou a koordinátorkou projektu Vzťahovo a partnerskej hry DUET. Ako psychologička a lektorka sa vo svojej praxi dlhodobo venuje témam medziľudských vzťahov v partnerstvách, manželstvách i rodinách. Založila a riadi poradenské Centrum pre tréning a rozvoj, kde poskytuje poradenstvo pre páry i individuálnych klientov. Jej cieľom je pomáhať rozvíjať vnútorný potenciál človeka, umožniť mu realizovať dôležité zmeny a prežívať život naplno v harmónii so sebou i vo vzťahoch.