Rodinný kRok: Čítanie nemusí byť nuda. Skúste otázko-hry
V našom rodinnom kalendári kRok je výzvou mesiaca marec založenie rodinného čitateľského klubu. Jeho cieľom je, aby sa v rodinách začalo viac čítať a aby sa stalo čítanie jednou z činností, ktorá ich bude stmeľovať. Ako na to?
Môžete si doma vytvoriť vlastnú knižnicu či urobiť veľtrh najobľúbenejších kníh. Dokonca si môžete nejakú knihu prečítať spoločne a porozprávať sa o nej. Alebo si napísať vlastnú rodinnú detektívku, rozprávku s ilustráciami či veršovačku, veselú rýmovačku. No a ja vám k tomu všetkému ponúknem veselé otázko-hry, ktoré sa môžete zahrať pri spoločnom čítaní.
Marec je mesiacom, ktorý je zasvätený už od nepamäti knihám. Viete prečo je to tak? Ani ja som nevedela a preto som googlila. Všetko sa to paradoxne začalo v 18. storočí, keď mnohí ľudia pokladali čítanie kníh za nepotrebnú vec. V tom čase čítali iba vzdelanci a bohatí ľudia, ktorí boli gramotní a mohli si knihy dovoliť kúpiť. Prvý krát bol marec vyhlásený za mesiac knihy v roku 1955 na počesť významného slovenského buditeľa Mateja Hrebendu Hačavského. Cieľ bol zrejmý – podporiť záujem o knihy.
Že kto to bol? Matej Hrebenda bol ľudový spisovateľ a šíriteľ slovenskej a českej literatúry. S mesiacom marec ho spája jeho narodenie a úmrtie. Počas celého života sa neúnavne venoval zbieraniu kníh, zachraňoval výtlačky pred pálením či vyhodením. Zaujímavosťou je, že čítanie mal rád aj napriek tomu, že celý život trpel silnou poruchou zraku. Martin Hrebenda okrem kníh zbieral aj ľudové piesne či rozprávky. Prispel k vybudovaniu viacerých knižníc. Svoju súkromnú zbierku kníh daroval Matici slovenskej a prvému slovenskému Gymnáziu v Revúcej.
Charakterové vlastnosti postáv, prekážky, ktoré prekonávajú a situácie, v ktorých sa ocitajú, odrážajú realitu života a tak nás učia, ako funguje okolitý svet. Dej príbehov poskytuje informácie o tom, ako hľadať riešenia, ktoré hodnoty sú v živote dôležité či ako budovať a udržiavať medziľudské vzťahy. Hrdinovia formujú naše osobnosti, stavajú pred nás výzvy stať sa lepšími a múdrejšími. Ponúkajú obrovskú škálu životných príležitostí, ktoré môžeme bezpečne prebádať.
Vnímanie vzťahov v deji príbehu pomáha čitateľovi lepšie pochopiť ako konkrétne vlastnosti postavám pomáhajú zdolávať výzvy či riešiť konflikty.
Rodičia, starí rodičia, súrodenci, tety aj strýkovia, sa môžu do príbehu ponoriť spolu s deťmi a zdieľať tak svoj pohľad na život, poskytnúť vysvetlenie, radu či vypočutie. Staršie generácie poznajú rozličné príbehy a dokážu prostredníctvom nich mladšie ročníky obdariť nadhľadom, múdrosťou, skúsenosťami. Vypočujme si od nich aj tie príbehy, ktoré nie sú vymyslené, a ktoré nás vnesú do dôb (ne)dávno minulých. Napätie a dobrodružstvo v nich zaručene nebude chýbať.
Dobré otázky pred, počas a po prečítaní knihy či príbehu vedia vyčarovať krásne spoločné rozhovory. Dôležité však je, aby sme uprednostňovali kladenie otvorených otázok – teda tých, ktoré začínajú opytovacím zámenom – čo, kto, čo ak, kedy, ako, ako inak a podobne. Tie totiž uľahčujú konverzáciu a nechávajú priestor pre uchopenie vlastných odpovedí dieťaťa. Sekundárnym efektom je budovanie slovnej zásoby a rozvíjanie schopnosti vyjadrovať vlastné myšlienky vo vetách.
Položme otázku: „Čo myslíš, o čom bude tento príbeh?“, „Čo myslíš, že sa stane?
Táto otázka pomôže naštartovať záujem dieťaťa o knižku a upriamuje ho na vnímanie detailov príbehu. Pomáha zamyslieť sa nad dejom prostredníctvom ilustrácií na obálke či názvu knihy. Ak knihu vybralo dieťa, prejavme záujem o jeho výber napríklad otázkou: „Ako si sa dostal k tejto knižke?“, „Kto ti ju odporučil?“, „Čím ťa upútala?“
Skúste sa napríklad opýtať: „Aké slovo by podľa teba malo nasledovať?“
Táto otázko-hra pomáha rozvíjať slovník a skladbu viet, pretože deti si nepriamo všímajú aký slovný druh musia zvoliť: podstatné meno, prídavné meno, sloveso. Potrebujú starostlivo vnímať dej v súvislostiach, pretože doplnenie slova musí dávať čítanej vete zmysel. Otázka podporuje pozorovacie schopnosti, pretože dieťa si vyberie slovo na základe toho, čo sa o príbehu doposiaľ dozvedelo alebo podľa toho, čo dešifruje z ilustrácií.
Počas čítania položme otázky: „Ako sa táto postava volala?“, „Odkiaľ bola?“ alebo „Akú zázračnú schopnosť mala?“
Rozmanité jednoduché otázky na pripomenutie detailov príbehu a postáv vám pomôžu zistiť, či vaše dieťa číta s porozumením. Dieťa totiž často preskakuje slová alebo vety, ktoré nepozná. Zapamätanie si týchto nových základných faktov z príbehu mu pomôže neskôr lepšie odpovedať na zložitejšie otázky týkajúce sa porozumenia. Dokonca posilní pozornosť i pamäťové schopnosti. Navyše, znalosť všetkých dôležitých detailov pomôže knihe urobiť ju oveľa pútavejšou. Ak je to potrebné, kľudne listujte po stránkach späť a nájdite odpoveď spoločne. Význam slov, ktorým dieťa nerozumie trpezlivo vysvetlite.
Opýtajte sa: „Ktoré slová podľa teba najlepšie charakterizujú túto postavu?“, „Ako by si opísal vzťah medzi…?“
V príbehu nejde iba o jeho zápletku, ale aj o vnímanie charakterových vlastností postáv. Pochopenie vzťahov medzi postavami vedie k lepšiemu pochopeniu celkového príbehu. Uvažovaním o povahových vlastnostiach postavy z príbehu dieťa uchopuje vzťahovú dynamiku a definuje ju do slov. Na základe toho sa potom môže rozhodovať, či urobí rovnaké rozhodnutia ako ona. Vnímanie vzťahov v deji príbehu – napríklad medzi matkou a dieťaťom alebo medzi dvoma kamarátmi – pomáha čitateľovi lepšie pochopiť ako konkrétne vlastnosti postavám pomáhajú zdolávať výzvy či riešiť konflikty. Tak sa z príbehu stáva akýsi trenažér, pomocou ktorého sa deti učia efektívnymi i neefektívnym stratégiám riešenia problémov.
Počas vrcholu zápletky sa skúste na chvíľku v čítaní zastaviť a opýtať sa: „Keby si bol hlavnou postavou, čo by ste v tejto situácii urobil?“, „Prečo by si to tak urobil?“, „Aké vlastnosti a schopnosti by si potreboval na to, aby sa dej odvíjal podľa teba?“
Otázka pomáha formulovať vlastné motívy konania dieťaťa, ale aj vnímať rozdiely oproti postave z príbehu. Rovnako tak dieťa musí zvážiť svoje ciele, schopnosti, skúsenosti.
Opýtajte sa: „Ako vyzerá toto miesto z príbehu v tvojej fantázii?“, „Ako vyzerá táto postava v tvojej mysli?“
Otázka rozvíja predstavivosť dieťaťa. Pomáha opísať detaily fantazijného obrazu a zároveň ho ukotviť do príbehu, ktorý čítate. Tým sa rozvíja čítanie s porozumením a my máme možnosť vnoriť sa do detskej fantázie.
Položme otázku rozvíjajúcu perspektívy: „Ako sa môže tento príbeh a jeho koniec líšiť, ak bol vyrozprávaný z pohľadu inej postavy?“
Táto otázka podporuje rozhodovacie schopnosti vášho dieťaťa. V tejto chvíli musí uvažovať o veľkých myšlienkach v príbehu, ale aj o autorských krokoch, ktoré v ňom boli urobené. Autor sa rozhodol pre rozprávanie príbehu z určitého uhla pohľadu, ale ak ho rozprávate z pohľadu inej postavy, dej sa môže zmeniť. Takto učíme dieťa vnímať rôzne perspektívy príbehu i života.
Skúsme takto: „Aký by mohol byť iný koniec tohto príbehu?“
Aby vaše dieťa mohlo odpovedať na túto otázku, bude sa musieť zamyslieť nad príbehom ako celkom. Zapája svoju predstavivosť tak, aby jeho odpoveď na otázku lícovala s prečítanou zápletkou príbehu. Ten ďalej rozvíja a tak sa stáva jeho spoluautorom. S pokročilejším čitateľom sa môžete zahrať otázko-hru: „Vytvor iný koniec príbehu, ktorý by ukazoval, ako postavy vyriešili problém iným spôsobom.“
Čo tak túto otázku: „V čom ti tento príbeh pripomína tvoj vlastný život, tvoje skúsenosti, zážitky?“
Zdá sa vám to ťažká otázka? Vôbec nie je. Ak nájdete dosť odhodlania na trpezlivé počúvanie vašich detí a vytvoríte počas čítania atmosféru dôvery, môžete sa dozvedieť mnohé zaujímavé zážitky z ich života. Tak sa kniha môže stať mostom medzi vami a svetom vášho dieťaťa. Vďaka spojeniu príbehu a reálneho života pomáhame deťom lepšie pochopiť čo sa deje okolo nich a ako by sa mohli v rôznorodých situáciách zachovať.
Na záver ponúkam skvelé nápady, ako z čítania vyťažiť ešte viac:
- Celé príbehy alebo obľúbené scény môžete s deťmi spoločne zahrať ako divadlo.
- K príbehom môžete vymyslieť ilustrácie či komiks.
- Dokonca ich môžete nahrať ako audio rozprávky.
- Vymyslieť sa dá aj úplne nová, vlastná rodinná rozprávka či príbeh plný nových hrdinov a dobrodružstiev. Každý člen tak prispeje svojím kúskom do veľkej rodinnej skladačky. Stačí ho potom iba spísať a vytvoriť z neho knihu, ktorú môžete zaslať vašim starým rodičom či kamarátom.