Počas nadchádzajúcich adventných nedieľ vás pozývame ponoriť sa do vianočnej rozprávky. Jej hlavnými hrdinami sú zvieratká Líška, Medveď, Ježko a Veverička. Bližšie sa s nimi zoznámite cez ich veselé a poučné zimné dobrodružstvá, ktoré vás prevedú štyrmi základnými emóciami. Sú nimi: smútok, hnev, strach a radosť. Pomocou príbehov otvoríte vo vašej rodine tému emocionality, spoznáte sa a nájdete spôsoby, ako ich zvládnuť.

Ako to bude celé prebiehať? Každú nedeľu vás čaká jeden príbeh s otázkami a jedna hravá rodinná úloha. Veríme však, že najväčšou zábavou bude sprítomňovanie si vianočnej rozprávky u vás doma. No nie je to paráda?

Naši hlavní hrdinovia si pre vás dokonca pripravili niekoľko slov na úvod:

“Milá rodinka, sme veľmi radi, že ste prijali pozvanie do tohto malého adventného dobrodružstva. Veríme, že sa staneme priateľmi a spoločne sa počas adventnej prípravy pripravíme na Vianoce. Chceli by sme vám cez naše príbehy priblížiť čo robievame počas štyroch adventných nedieľ a pozvať vás k tomu, aby ste sa k nám pripojili. Že čo asi? V prvom rade spolu trávime čas, snažíme sa navzájom si pomáhať a robiť dobré skutky – ale aj mnoho iného. Tešíme sa, že budete mať možnosť nás lepšie spoznať. Bude to zábava!” Vaši: Líška, Medveď, Ježko a Veverička

„Milá rodinka, veríte tomu? Dnes je posledná, štvrtá adventná nedeľa! O chvíľku tú budú Vianoce,“ raduje sa Medveď. „Ozaj a viete ako mi minulú nedeľu moji priatelia pomohli zbaviť sa strachu?“ „Najprv mi povedali, že kreativite sa medze nekladú a mohol som si spraviť akýkoľvek medovník. Dokonca zdieľali so mnou skúsenosť, že keď sa veci učíme, nie vždy to na prvý krát vyjde. Lebo vraj chyby s učením idú ruka v ruke. Potom mi povedali, že to môžem viackrát skúsiť, aby som zo seba striasol strach. Čo mi ale najviac pomohlo bolo, že ma vôbec nevysmiali. Lebo toho som sa bál najviac – preto som mal strach ukázať im svoj medovník. Povzbudili ma a nakoniec som im ho naozaj ukázal. A viete čo? Som naň hrdý, pretože som ho vytvoril ja!“

Započúvajte sa, ako sa naša adventná rozprávka končí…

Poslednú adventnú nedeľu sa kamaráti Líška, Medveď, Ježko a Veverička pustili zdobiť vianočný stromček. Popri vešaní vianočných ozdôb spievali koledy a hovorili si veselé vianočné príhody. Spoločne vyzdobili aj medovníky, ktoré upiekli minulú nedeľu a povešali ich na stromček. Veverička poskakuje zo strany na stranu, spieva si: Poďme bratia do Betléma… Veeeľmi preveľmi sa teší na prichádzajúce Vianoce. Domčekom sa vinie krásna vôňa pečených jabĺčok, pražených orieškov a škorice. Líška má radosť z blikajúcich vianočných svetielok na vianočnom stromčeku. „Je to taká krása!“, vykrikuje na celý dom. No najväčšiu radosť má z toho, že môže sláviť sviatky so svojimi vzácnymi priateľmi. Dokonca pôjde navštíviť aj svoju rodinu, ktorá býva v neďalekom lese. Má kopec kadejakých vianočných plánov. Veverička sa znenazdajky obráti na kamarátov a s iskierkami v očiach vyhlási: „Kamaráti, viete čo? Poďme navštíviť niekoho, kto je osamelý a potešme ho. Prinesme mu aspoň trochu našej radosti a podeľme sa kúskom nášho vianočného šťastia.“ „To je dobrý nápad“, vyhlásil Medveď. Líška, Medveď, Ježko a Veverička si spomenuli na babku Sovu, ktorá býva s dutine starého stromu. Žije sama a veru, nik ju nechodí navštevovať. „Poďme ju spolu navštíviť a prinesme jej pár medovníkov či hrnček vianočného punču.“, navrhuje Veverička. „Akú koledu jej zaspievame?“, pýta sa Ježko. „No predsa: Nesiem vám, noviny – tá nám ide najlepšie!“, pripomína Veverička. Zvieratká nachystali do košíka medovníky, jablká, oriešky a punč. Obliekli si bundy, čiapky, šále, rukavice a vybehli do zasneženej krajiny urobiť vianočný dobrý skutok. Babka Sova sa veľmi potešila vzácnej návšteve. Pocity radosti a šťastia naplnili srdce babky Sovy i srdcia našich kamarátov. Lebo to je zákon radosti: keď ju rozdávate, vždy ju aj dostávate.

Kamoši, viete ako to s naším výletom do lesa a spoločnou hrou nakoniec dopadlo? Povedali sme Ježkovi, že chápeme jeho lásku k hre “Vidličky, lyžičky, nože” – veď predsa každý má nejakú svoju obľúbenú hru. Taktiež sme však Ježkovi úprimne vyjadrili, že hrať tú istú hru dookola nás jednoducho nebaví. Dokonca nás aj hnevá, keď nedôveruje našim nápadom a chce hrať iba, iba a iba to svoje. Veď aj ostatné hry môžu byť veľmi zábavné. Keďže sa Ježko chcel s nami aj naďalej hrať, porozmýšľal a nakoniec pristúpil na zmenu hry. A viete, čo sa stalo? Napokon ho nová hra začala veľmi baviť. Tak sme sa hrali raz jednu a raz druhú hru a všetci sme boli spokojní.

Chcete vedieť, čo ďalšie sme spolu zažili?

Líška sa rozhodla pozvať k sebe domov svojich kamarátov Medveďa, Ježka a Veveričku. Chcela totiž spolu s kamarátmi upiecť tie najlepšie vianočné medovníky. Na návštevu sa starostlivo pripravila. Kúpila všetky ingrediencie a dokonca bola u uja včelára po sladučký medík. Keď zvieratká prišli, najprv pripravili cesto podľa špeciálnej líščej receptúry. Potom si z neho každý vykrojil svoj vlastný medovník. Keď ich výtvory upiekli, navzájom sa chválili, aký krásny medovník kto vytvoril. Len medveď akosi zostal ticho. Nechcel kamarátom ukázať svoj medovníček. Bál sa, že sa mu vysmejú, lebo jeho veľké labky neboli v pečení krehkého vianočného pečiva také obratné.

“Ahojte rodinka, pamätáte si nás z minulej nedele?”, veselo sa pýta Medveď. „Už viete, ako to s Líškou a našou slávnostnou večerou dopadlo? Že neviete?“ Tak vám to rozpoviem: „Zronenú kamarátku Líšku sme vyobjímali a utešili. Na povzbudenie sme jej povedali jednu dôležitú vec. A totiž, že sa predsa stáva, že sa nám niekedy niečo nepodarí. Hoc sme z toho smutní, nevadí to, lebo: „Jeden punč predsa nie je celý svet.“ A viete ešte akú jednu dôležitú vec sa Líška naučila? Že zveriť sa so svojim trápením kamarátom, je výborný nápad. Veď od toho sú priatelia, aby si pomohli, no nie? Tak sme s Líškou spoločne dali hlavy dokopy a namiesto punču sme pripravili lahodný čajík. No a aj napriek Líškiným slzičkám, nám nakoniec bolo spolu veselo a ešte sme sa aj výborne najedli iť napili.

A ako náš adventný príbeh pokračuje ďalej?

Jedného dňa sa priatelia Líška, Medveď, Ježko a Veverička dohodli, že pôjdu na prechádzku do zimného lesa. Chceli sa jašiť a hrať. No dnes Ježko všetkých akosi stále iba diriguje a chce aby sa hrali len jeho obľúbenú hru. „Lyžičky, vidličky, nože, to sa budeme hrať!“, kričal Ježko. Ostatní však z jeho návrhu neboli vôbec nadšení. Keď Ježko s jeho naliehaním neprestával, nazlostilo ich to. „Chceme sa hrať niečo iné, nepočuješ?“, nahnevane zavrčali na Ježka. „Ježko, ale my by sme sa už chceli zahrať inú hru”, vysvetlila Veverička. Lenže Ježko si tvrdohlavo stál za svojím: “Ja sa s vami budem hrať iba vtedy, ak budeme hrať moju hru!” Líška, Medveď a Veverička sa ešte väčšmi nahnevali. Vyhlásili, že ak Ježko neustúpi, tak sa budú musieť celkom prestať hrať a pôjdu z lesa domov.