Mnohí z vás poznáte klasickú scénu z manželského života.

On sa vracia domov z práce po namáhavom dni, kedy od neho každý niečo požadoval. Má pocit, že nič nestíhal. V tele cíti akési pnutie, ktoré sa snaží celý deň držať pod kontrolou. Jediné, čo ho držalo nad vodou je predstava ako si doma sadne na gauč, niečo dobré hodí do vynervovaného žalúdka a pomiluje sa so svojou ženou. Otvorí dvere… Prvé čo počuje je partnerkin mierne podráždený tón hlasu, ktorým kričí aby urýchlene dvere zavrel, lebo je v celom byte prievan. Koľko krát mu to má ešte hovoriť aby to pochopil. Mala náročný deň. Deti boli na nevydržanie a ona čaká, kedy už príde muž domov. „Opäť meškal, zase bola práca prvoradejšia ako rodina“, preháňa sa jej už skoro hodinu dookola hlavou. Viac nebolo treba. Predstava pekného večera sa rozbila na milión kúskov a sklamanie zaplavilo celý priestor. Nastupujú emócie, ktoré pohľad automaticky upriamujú na všetko, čo je zlé a malo byť inak. Z hrdla sa chrlia výčitky. Hádka je na svete. V uštipačnom dialógu sa objavujú slová ako: „vždy“, „nikdy“, „to je typické“ a na um naskakujú veci, ktoré už dávno mali byť urobené a ešte stále nie sú. Stojíme v obývačke a kričíme na seba ako zmyslov zbavení a ani vlastne nevieme prečo sa hádame.

Situácia, ktorá je opísaná vyššie sa stáva bežne. Nie je na nej nič neobyčajné dovtedy, ak sa nedeje opakovane a vieme z nej vycúvať s čo najmenšími stratami. Stres, ktorý eskaloval do hádky, vznikol zo situácií v práci a v rodine. Nemá nič spoločné s láskou či kvalitou partnerstva. Hovoríme o tzv. externých stresoroch.

Nemýľme si lásku so stresom. V strese vidíme svet i vzťah zúženým pohľadom. Ten nám niekedy môže nahovárať, že ide o lásku. Stav vystresovania a prináležiacich emócií však ešte neznamená, že sa nemilujeme.

Udalosti dňa ovplyvnili pocity, myslenie i reakcie v prítomnosti. Dokonca vytvorili očakávania, ktorými by sa ťažký deň mohol zavŕšiť s lepším koncom. Na to, aby sa tak stalo potrebujeme urobiť pár krokov iným smerom než naša dvojica v príbehu.

Tri kroky zo špirály stresu

1. Naučme sa komunikovať o strese – nielen v strese zotrvávať.

Tomu pomáha priebežné zdieľanie toho ako sa vyvíja deň a čo potrebujeme od partnera. Dôležité je venovať pozornosť aj tomu, čo partner očakáva od nás a zaujať postoj otvorenosti aj k jeho požiadavkám.

2. „Odstrihnite sa“ od stresu dňa a nalaďte sa na partnera.

Povedzme si úprimne – partner nemá s našimi stresmi v práci či nevhodným správaním detí nič spoločné. Nie je za to „vinný“. Mentálne oddelenie prežitých situácií počas dňa a ich vedomé ukončenie, vytvára priestor pre spojenie s partnerom. Žiadny problém nám neujde, počká na nás do nasledujúceho dňa. Dokonca sa nevyrieši tým, ak ho do rána budete prechádzať znova a znova vo svojej mysli.

Napomáhajú tomu rôzne „rituály ukončenia“. Predstavte si vo svojej mysli ako napätie a stres zanechávate tam, kde patria a akoby odchodom z kancelárie vstupujete do novej dimenzie. Pomáha aj „rituálne“ umytie rúk, ktorými akoby zmývame všetko to, čo bolo v ten deň náročné a ono to odteká do kanalizácie, ďaleko od nás.

3. Dajte si pauzu!

Krátke zastavenie a vnímanie toho, čo prežívame, nám môže pomôcť uvedomiť si stresovú špirálu, v ktorej sa nachádzame. Dopriať si radšej čas na upokojenie je užitočnejšie ako utekať domov v eskalujúcom strese.

Na chvíľku si v tichu auta či v kuchyni sadnúť a riadene pomaly zhlboka dýchať, pomôže ako prvá pomoc pre nastolenie rovnováhy. Riadené dýchanie znižuje krvný tlak, spomaľuje myšlienkový trysk, prináša pocity pokoja a psychickej i fyzickej relaxácie, uvoľnenia.

Upokojenie seba samého je základom pre zvládanie stresu vo dvojici. Ak poznáme vlastné signály stresu a vieme ich dešifrovať, môžeme im porozumieť a zaujať efektívnu stratégiu zvládania. Aby sme však boli schopní situácie riešiť, potrebujeme byť „nad vodou“ a „zapnúť“ racio najprv my sami.