fbpx
OSOBNOSTNÝ ROZVOJ
O nádeji

Denisa Zlevská, psychologička a zakladateľka projektu Vzťahovo

7. marec 2021

Vitajte pri počúvaní nového vzťahováckeho špeciálu, ktorý sme nazvali: Jarný budíček. Mottom našich rozprávaní bude výrok Leonarda da Vinciho, ktorý znie takto: „Už je to dlho, čo som si všimol, že ľudia úspechu len zriedkakedy vysedávali a dúfali, že sa im veci prihodia. Vyšli von a boli to oni, ktorí sa prihodili veciam.“

Poďte teda von – von z víru myšlienok, z nekonečných analýz, zo zaužívaných stereotypov, z negativizmu a šomrania, z perfekcionizmu i z optiky nemožnosti. Vyberte sa so mnou v ústrety dobrodružstvu. Bude to zaujímavá výprava, ktorej vedľajšími produktmi sú vnútorná spokojnosť, vyššia sebadôvera, pocit zmysluplnosti či rôzne odtiene šťastia.

Na cestu vyrážame so zaujímavým sprievodcom – útlou knižkou od psychoterapeuta Billa O´Hanlona s vtipným názvom: Lenivcova cesta k úspechu. Pod termínom úspech autor opisuje situáciu, ak človek dosiahne niečo, čo chcel skutočne dosiahnuť a získa od ostatných podporu a potvrdenie, že sa jedná o niečo cenné. Nejde teda len o nejaké snové miliónové zbohatnutie, ale o napĺňajúcu sebarealizáciu, ktorá je užitočná aj pre komunitu ľudí okolo nás.

Pýtate sa, či je teraz správny čas na takéto pokusy? A kedy inokedy, ak nie teraz, keď sa všetko prebúdza a príroda sama nás volá vstať zo zimného spánku? Viem, že nadchádzajúca jar je iná, než tie predošlé, no práve táto je o to vzácnejšia svojou príležitosťou popasovať sa s jej jedinečnou prítomnosťou. Veď uvážte – kedy inokedy sme my sami, i tí okolo nás, potrebovali viac šťastných ľudí navôkol, než je tomu teraz?

Snívanie s otvorenými očami

Bill v úvode svojej knihy spomína repliku z muzikálu Južný Pacifik, kde sa spieva: „Musíš mať sen, pretože, ak ho nemáš, ako si chceš splniť svoj sen?“ Práve o hľadaní odpovede na túto otázku bude prvý diel nášho podcastu – o snívaní…

Divný začiatok? Najprv vás volám, aby ste sa prebudili a teraz začíname snívaním? Poďte snívať, ale s otvorenými očami, v realite. Vôbec nie je dôležité, aby ste sa trafili do onoho „životného sna“, kvôli ktorému ste sa na túto planétu narodili. Nekonečné hľadanie akéhosi „svätého grálu“ nás brzdí a zároveň núti perfekcionisticky až obsedantne prehodnocovať či to, čo robíme je to „ono“. Skúsme to tentoraz inak.

Ak nemáte sen, jednoducho si nejaký vymyslite. Vyberte si niečo, čo je pre vás aktuálne zaujímavé, do čoho sa vám chce a čo vám dodá energiu. To podstatné je začať. Často uvidíme nové perspektívy až vtedy, keď sa pohneme z miesta a urobíme pár konkrétnych krokov za čímsi, čo nás pohne vpred. Možno to ani nemusí byť nejaký úplne konkrétny sen, možno stačí iba smer. On vyznačí pred nami budúcnosť, alternatívu k tomu, čo žijeme teraz.

Nie je dôležité, aby ste sa trafili do onoho „životného sna“, kvôli ktorému ste sa na túto planétu narodili. Toto nekonečné hľadanie svätého grálu nás brzdí a núti perfekcionisticky až obsedantne prehodnocovať či to, čo robíme je to „ono“.

Neveríte? Ponúkam vám k tomu zaujímavý dôkaz z Billovho života, ktorý spomína vo svojej knihe – nech sa páči:

Keď som bol mladý študent, začal som mať silné depresie. Považoval som sa za básnika a bol som tak citlivý, že ma prítomnosť druhých ľudí priamo bolela. Zároveň som sa cítil opustený a chcel som byť ľuďom bližšie. Ale tak som hanbil v ich prítomnosti, že som nedokázal povedať, čo som chcel povedať. A keď som hovoril, bol som tak nervózny, že som nakoniec povedal, čo som nechcel.

Začal som si zúfať ohľadom seba samého a mojej budúcnosti. Raz doštudujem a budem si musieť nájsť prácu. Moja poézia ma zrejme neuživí – navyše sa tak veľmi bojím odmietnutia, že ju nikomu ani neukážem (čo nie je práve najlepšia stratégia, aby človeku mohli niečo vydať). Zároveň som si nedokázal sám seba predstaviť, ako sedím za stolom s počítačom a šplhám sa nahor v nejakej firme.

Po mesiacoch depresie som nakoniec došiel k dôležitému rozhodnutiu: Zabijem sa. Mal som troch blízkych priateľov, všetci rovnako nešťastní a divný ako ja, a rozhodol som sa, že bude zdvorilé, keď im poviem o svojich plánoch a rozlúčim sa s nimi. Keď som to oznámil prvým dvom, prejavili so mnou súcit a povedali mi, že to cítia podobne, ale k tomu, aby si sami vzali život, nemajú odvahu. Obdivovali však moju odvahu. Moju tretiu kamarátku správa o mojich samovražedných plánoch rozčúlila (bola trochu normálnejšia). Keď som jej vysvetlil dôvody, ponúkla mi nasledovné. Ako obľúbená neter nejakých nevydatých tetičiek mala zdediť farmy, ktoré vlastnili. Pokiaľ jej sľúbim, že sa nezabijem, dovolí mi, aby som mohol zdarma žiť v jednom z tých vidieckych domov. Tam budem môcť písať poéziu, strániť sa ľudí a žiť si svoj život podivína.

Dôležité bolo, že sa mi to zdalo ako možnosť. Moje sebevražedné pocity ma okamžite opustili. Bola predo mnou nejaká budúcnosť. Mal som sen, cieľ, poslanie, smer. Pesničkár Bruce Cockburn v jednej piesni spieva: „Kde nie je vízia, zjavujú sa nočné mory“. Do tej doby som žil v nočnej more, pretože som nemal víziu lepšej budúcnosti, ale iba budúcnosti, ktorá bola v porovnaní s prítomnosťou rovnaká, alebo ešte horšia. Veľkorysá ponuka mojej kamarátky mi otvorila novú budúcnosť.

Psychologické výskumy nasvedčujú tomu, že vnímanie budúcej perspektívy života súvisí s prežívaním životnej spokojnosti. Dokonca sú dôkazy, že existencia dlhodobej perspektívy je dôležitejšia, než dosiahnutie cieľa či splnenie sna. Kroky, ktoré podnikáme na ceste totiž dávajú do pohybu náš život, ktorý by bez nich bol iba stojatou vodou. Práve ony sú dôkazom toho, že sme živé bytosti, ktoré tvoria svoje životy. Presne toto sa odohralo aj v Billovom príbehu, ktorý ste počuli pred malo chvíľkou.

Ľudia s vyššou mierou nádeje sú schopní pružne produkovať náhradné ciele a rozličné alternatívne cesty na ich dosiahnutie. Popisujú samých seba ako flexibilných mysliteľov, ktorí sú sebaistí a suverénni.

Tri komponenty nádeje

Ide vlastne o existenciu nádeje v našich životoch. Charles R. Snyder, autor jednej z najznámejších teórií nádeje, vníma nádej ako pozitívny emocionálny stav, ktorý je založený na vzájomne sa ovplyvňujúcich troch komponentoch.

Prvým z nich je snaha – teda na cieľ zameraná aktivita. Je to motivačná zložka nádeje. Ide o zručnosť nachádzať a používať rôzne cesty na dosiahnutie vytúženého cieľa. Zahŕňa schopnosť iniciovať a udržať pohyb po ceste. Pozostáva zo sebapovzbudzujúcich výrokov ako napríklad: „Ja to dokážem, dám to!“ Je jasné, že snaha je dôležitá pri každom usilovaní o cieľ, ale stáva sa kľúčovou v situáciách, keď sa zablokujeme. V takých prípadoch nám pomáha nájsť alternatívne cesty.

Druhým komponentom nádeje je cesta pozostávajúca z plánovania krokov pre dosiahnutie cieľa. Znamená vnímanie vlastnej schopnosti vytvárať cesty spájajúce súčasnosť a predstavovanú budúcnosť.

Keďže snaha a cesta musia niekam viesť, mať nejaký zmysel, treťou podstatnou zložkou nádeje je pochopiteľne cieľ. Ciele musia byť pre nás dostatočne hodnotné, aby sa nám o ne oplatilo usilovať. Musia byť čo najkonkrétnejšie, aby sa dali spojiť s realitou, ktorú žijeme. Je výborné, ak ich môžeme rozkúskovať na menšie kroky, aby sa tak stali realizovateľné v každodennosti.

Psychologické výskumy ukazujú, že vnímanie budúcej perspektívy života súvisí s prežívaním životnej spokojnosti. Existencia dlhodobej perspektívy je dôležitejšia, než dosiahnutie cieľa či splnenie sna.
Pestovanie nádeje ako dôležitý krok ku šťastiu

Viete, čo je zaujímavé? Ľudia s vyššou mierou nádeje sú presvedčení, že akékoľvek ťažkosti, ktoré ich postretnú, sú zvládnuteľné. Tí druhí si naopak myslia, že ide o nezvládnuteľný problém. Ľudia nádeje sa domnievajú, že sa dokážu so situáciou vyrovnať a sú schopní ju riešiť. Druhí si myslia, že sa nedá nič robiť. Dokonca, ak sa vyskytnú prekážky, ľudia s vyššou mierou nádeje sú schopní pružne produkovať náhradné ciele a rozličné alternatívne cesty na ich dosiahnutie. Popisujú samých seba ako flexibilných mysliteľov, ktorí sú sebaistí a suverénni.

Verím, že som vás týmito benefitmi presvedčila, že vedomé pestovanie nádeje je pre náš život kľúčové.

Pozývam vás teraz k jednej aktivite, ktorou našu nádej rozvinieme. Často si ju robievam, keď mám pocit, že sa môj život niekde zasekol a stratil šťavu.

Poďte si urobiť koláž sna, za ktorým sa vyberiete. Určite máte doma nejaké staré časopisy, noviny či letáky. Nájdite jeden papier, nožnice a lepidlo. Ak doma nie sú nožnice, kľudne trhajte a ak ste doma našli iba vyschnuté, roky nepoužívané lepidlo, použite kľudne aj žuvačky.

Čo bude vašou úlohou? Poprezerajte si obrázky, slogany, slová, ktoré reprezentujú váš sen, pocity, smer. Vystrihnite ich a urobte si z nich koláž. Ona bude reprezentovať vašu perspektívu, budúcnosť, cieľ. Zaveste si ju niekam na chladničku či nástenku, aby ste ju mali pred očami.

Nemusíte vymyslieť liek na smrteľnú chorobu či robiť všeobjímajúcu charitu alebo mať vlastné podnikanie na to, aby ste sa cítili spokojní a šťastní. Stačí ak budete tam, kde ste a tí, kto ste, ale budete mať perspektívu kam, sa má váš život uberať.

Čo teraz ďalej? Spíšte si hocijaké malilinké kroky, ktoré vám urobia radosť a posunú vás vpred. Tie vykreslia pomyselne cestu. A napokon sa stačí po nej už iba vydať a užívať si dobrodružstvo, počas ktorého zažijete samých seba ako tých, ktorí sa o niečo zmysluplné usilujú. Garantujem vám, že tento zážitok je premieňajúci a energetizujúci. Naplno si ho užite.

A aby som nezabudla. Pozývam vás vydať sa na dobrodružnú výpravu aj ako rodina. Poďte snívať vaše spoločné sny a užívajte si ich v realite. Ako na to? Zájdite do nášho virtuálneho obchodíka na vztahovo.sk a nájdite tam jedinečného pomocníka na ceste k šťastiu. Je ním kalendár Rodinný kRok , s ktorým môžete vykročiť na cestu za rodinným šťastím kedykoľvek. Zažijete tak spoločné 365 dňové dobrodružstvo, ktoré pozitívne zmení váš rodinný život.

Teším sa na vás o týždeň pri ďalšom diely jarného prebúdzania. Nastavte si budíček, aby ste nezaspali! Prečo to všetko? Lebo na nás predsa záleží! Prajem vám krásny prvý dobrodružný týždeň! Ahojte!

Článok bol uverejnený

Zdroje:

O´Hanlon, B.: Lenochova cesta k úspěchu. Portál, 2016. ISBN 9788026210160
Autorka: Denisa Zlevská

Autorka: Denisa Zlevská

 
Denisa Zlevská je zakladateľkou a koordinátorkou projektu Vzťahovo a partnerskej hry DUET. Ako psychologička a lektorka sa vo svojej praxi dlhodobo venuje témam medziľudských vzťahov v partnerstvách, manželstvách i rodinách. Založila a riadi poradenské Centrum pre tréning a rozvoj, kde poskytuje poradenstvo pre páry i individuálnych klientov. Jej cieľom je pomáhať rozvíjať vnútorný potenciál človeka, umožniť mu realizovať dôležité zmeny a prežívať život naplno v harmónii so sebou i vo vzťahoch.