Vitajte, sme vo finále! V poslednom diely nášho Jarného budíčka vás prevediem deviatimi zakopnutiami, na ktoré si musíte dávať pozor na ceste za naplnením osobného poslania. Samozrejme ponúknem aj efektívne riešenia, či zmeny uvažovania nad ich príčinami. Pri niektorých sa len na krátko zastavím, pri iných pobudnem trošku dlhšie. To všetko spolu s Billom O´Hanlonom, autorom skvelej knižky s názvom: Lenivcova cesta k úspechu. Poďme na to!

Začnem z ostra – zakopnutie číslo jedna má názov: Príliš sa riadite svojimi pocitmi. Emócie sú dobrý sluha a zlý pán. Táto formulácia je trochu prehnaná – uznávam-, ale chcem prostredníctvom nej čosi zdôrazniť. Keď sa pustíte do realizácie svojho poslania, vízie, cieľu, je dôležité, aby ste sa nezačali riadiť iba svojimi pocitmi.

Na ceste za svojim snom sa ponoríte do neprebádaných vôd a budete prechádzať po cestičkách, ktorými ste ešte nikdy nešli. Nepoznané v nás prirodzene vyvoláva strach a pochybnosti. A toto teda nie sú dobrí radcovia či vodcovia na ceste k úspechu. Tí skôr brzdia, paralyzujú, zneisťujú. Väčšina ľudí sa pri ich „dobre mienených“ radách zastaví, zasekne alebo dokonca – hodí spiatočku.

Jasné, že pokiaľ sú vaše pocity pomocníkmi, ktorí fúkajú vietor do plachiet, potom ich vnímajte a nasledujte. Ale ak vás majú tendenciu ochromovať strachom a pochybnosťami či odkladaním svojho sna napotom, zaznamenajte ich a choďte ďalej. Bill vo svojej knihe ponúka na margo konania podľa emócií vtipný pohľad: „Píšem, keď dostanem inšpiráciu a dávam pozor na to, aby som ju dostal každé ráno o deviatej.“

Čo robiť, ak budete nabudúce počuť taký tenký hlások pochybností alebo niekedy dokonca drsný rev strachu? Skúste týmto hlasom povedať: „Ďakujem vám za informáciu“ a pokračujte v tom, čo robíte.

Ak je dôležité pristaviť sa pri pocitoch na dlhšie, tak jedine s cieľom porozumieť ich posolstvu. Venujte im však iba toľko pozornosti, koľko je nutné. Ak máte pocit, že by vás toto pristavenie pohltilo a zaplavilo, urobte tak s niekým, kto má odstup a pomôže vám načúvať so zdravým úsudkom.

Don Harrold, ktorého Bill spomína vo svojej knihe, hovorí: „Nešťastie je nevedieť, čo chceme a snažiť sa to zo všetkých síl získať.“ Toto je druhé zakolísanie na ceste k úspechu. Pokiaľ neviete, čo chcete, jednoducho len zabíjate čas. Venujte preto svoju energiu na definovanie si svojho poslania a hýbte sa! To je jasné ako facka. Ako na to? Ak neviete, preskočte na začiatok nášho špeciálu a tam nájdete odpoveď.

Tretie zakopnutie signalizuje, že dávate prednosť istote pred vnútornou túžbou duše. „Často napokon končíme tak, že svoju autenticitu vymeníme za to, čo vnímame ako nutné pre prežitie. Desí nás pomyslenie, že by sme istotu vymenili za najhlbšie prianie svojho srdca“, píše Greg Levoy vo svojej knihe. Bill ilustruje toto tvrdenie na svojom vlastnom živote, keď hovorí:

„Som rád, že sa ekonomika zmenila. Väčšina z nás si už zrejme nemyslí, že vo veľkých firmách je väčšia pracovná istota než je tomu pri podnikaní. Od roku 1981 si zarábam sám na seba. Niekedy som si tiež robil starosti o to, ako sa uživím. Ale, ako roky idú, uvedomujem si, že moja práca je vlastne istá. Ja sám mám nad ňou totiž priamu kontrolu. Nikto ma nemôže vyhodiť, som sám sebe zamestnancom i zamestnávateľom. Pokiaľ si všimnem, že si ma ľudia nenajímajú, nemám zákazky alebo nekupujú moje produkty, sám sa budem čosi snažiť zmeniť, aby som si zaistil prácu. Pokiaľ sa mentálne nastavíte na to, že toho, čo potrebujete je dostatok, pomôže vám to vzdať sa nutnosti istôt a priblíži vás to k vašim snom.“

Štvrtou brzdou úspechu je strach z toho, že urobíte chybu, alebo že vás budú druhí kritizovať. Aj keď sú oba tieto strachy celkom typické na ceste k úspechu, vec sa má tak, že chyby robíme a ani kritike sa nevyhneme. Klasická cesta je zmesou úspechu, ktorý je popretkávaný chybami, pocitmi, že nevieme čo robíme, tápaním, vstávaním a padaním, váhaním a situáciami, kedy sme negatívne hodnotení či druhými nepochopení, cítime a osamotení a na dne. Keď skúšate nové veci a prekonávate prekážky, zaručene sa vám stane, že vám čosi nevyjde alebo sa pomýlite. Neprijatie našej omylnosti v nás vyvoláva najrôznejšie pocity od neistoty až po rezignáciu. Prijatie možnosti, že sa stane chyba nás oslobodzuje od uľpievaní na dokonalosti a vybíjaní svojich síl na nepodstatnostiach.

Ďalšia pasca, do ktorej často padáme, je prokrastináca. Alebo v preklade – odkladanie vecí napotom. Vrchol prokrastinácie trefne opisuje vtipný výrok z Billovej knihy: „Vždy som chcel veci odkladať, ale nikdy som sa k tomu nedostal.“ Alebo naše slovenské: „Zajtra, zajtra len nie dnes, vraví každý lenivec!“ Bolo by však veľmi jednoduché pozerať sa na prokrastináciu iba ako na obyčajnú lenivosť. Aj keď spytovať si svedomie z tohto smrteľného hriechu – zabijaka duše – je na mieste.

Prokrastinácia často súvisí s nevysporiadaním sa so skrytými problémami, o ktorých som hovorila pred chvíľkou – s našim tápaním v živote, večným premýšľaním bez akcie, plánmi bez realizácie, strachom zo zlyhania, s perfekcionizmom, neschopnosťou ustáť náročné emócie, slabou odolnosťou voči nepredvídateľným situáciám a podobne. Prokrastinácia je akýmsi zrkadlom, že sa nutne potrebujeme v niečom osobnostne posunúť vpred.

Viete, čo sa v súvislosti s prokrastináciou vyskúmalo? Ľudia, ktorí jej holdujú, pociťujú častejšie stres a vystavujú sa stresorom do extrému – nevedia totiž efektívne narábať s energiou a časom. Hoci by sa mohlo zdať, že veď vegetia, nie? Opak je pravdou, oni stoja a to je ten problém. Práve z toho sú viac vyčerpaní. Majú nižšiu produktivitu a výkonnosť.

Prokrastinácia je totiž príjemná len pokiaľ sa deje, potom je rakovinou duše. Tí, čo jej holdujú častejšie pociťujú úzkosť, hnev, hanbu, životnú nespokojnosť, smútok a pocity viny či tlaku, frustrácie až depresie. Dokonca častejšie prepadnú závislostiam ako sú – internet, sociálne siete, jedlo, alkohol, pornografia a podobne. Východisko z prokrastinácie Bill vtipne prirovnáva streľbe – skúste sa do toho započúvať:

„Pripravte sa, pripravte sa, pripravte sa, pripravte sa, pripravte sa, pripravte sa, zamierte, zamierte, zamierte, zamierte, zamierte, zamierte – nezačína vás to otravovať? Čo tak radšej takto? Pripravte sa rýchlo, krátko zamierte a páľte! Potom sa znovu prichystajte, zamierte a vypáľte!“

Výhovorka stojí groš! Tá je ďalším zakopnutím na ceste k úspechu. Ako často počujem: „Mal som iné povinnosti, ktoré mi bránili ísť za svojim snom.“ Alebo: „No, nie každému je dopriate, nenarodil som sa pod šťastnou hviezdou.“ Všetky tieto vysvetlenia, či skôr výhovorky, ospravedlňujúce vaše ukrajovanie z duše, môžu byť pravdivé len v tom prípade, že v ne uveríte a prestanete sa snažiť naplniť svoje životné poslanie. To je skutočným dôvodom, ktorý stojí za vašim neúspechom.

Postavím pred vás v tejto súvislosti ešte jednu krásnu otázku, ktorú som našla v Billovej knihe: „Čo z toho, čo si hovoríte, vás odradzuje od usilovania sa ísť za svojim snom?“ Opäť s dajte chvíľočku, popremýšľajte, zaznamenajte si odpovede. Ak stoja za riešenie, pustite sa do toho s niekým, kto vám dá spätnú väzbu. Ak nie, odložte ich nabok a robte čosi užitočnejšie. Lebo ako sa hovorí: „Buď budeš mať výsledky, o ktoré usiluješ alebo výhovorky, prečo výsledky nemáš.“

„Mňa nezaujíma, kto môže za to, že ste neuspeli a svetu je to tiež jedno. Svet vás učí čo funguje iba v tom prípade, pokiaľ podnikáte kroky smerom k vášmu snu. Nedeje sa tak, pokiaľ hovoríte len o tom, kto alebo čo vám v úspechu bránilo. Zabudnite na to, kto za čo môže a pusťte sa do práce.“ Sú totiž len dve skupiny ľudí – tí, ktorí o úspechu iba snívajú a iní, ktorí ráno vstávajú a tvrdo na ňom pracujú.“

Ôsmou prekážkou, na ktorú môžete počas putovania za naplnením životného poslania naraziť, je starostlivosť o potreby a sny iných ľudí. Niežeby starostlivosť o šťastie druhých bola nejak zlá, ale ak bude pre vás jedinou prioritou, nikdy sa nedostanete k realizácii vlastných snov. Takýmto konaním sa dostávate do rizika, že sa z vás stanú zatrpknutí ľudia, ktorí si budú vyžadovať u druhých ocenenie za ich veľké obety, o ktoré ich často nik nežiadal. Obdivujem mnohých, ktorí si popri starostlivosti o rodinu dokážu nájsť kúsok aj pre seba. Niekedy sa tak deje po nociach alebo pod tvrdou disciplínou a starostlivým manažmentom času. Dávajú si pritom veľký pozor na to, aké sú ich priority a s láskou odmietajú povinnosti, ktoré nesúvisia s tým kto sú a kam smerujú.

Posledným zakolísaním je nejasnosť dobrého dôvodu, prečo robíte to, po čom túžite. Pod dobrým dôvodom myslím prínos pre ľudí, svet, komunitu. Z príbehov ľudí sa mi zdá, že peniaze, moc, postavenie, sláva nie sú dosť dobrými dôvodmi, ktoré prinášajú vnútorné uspokojenie. Je však príjemné, ak sú sekundárnym efektom onoho dobrého dôvodu. Bill o svojich dobrých dôvodoch hovorí takto:

„Jeden z dôvodov, prečo som tak nezadržateľný vo svojej terapeutickej a spisovateľskej dráhe spočíva v tom, že sa jej nevenujem len kvôli sebe. Pripadá mi, že som k tejto práci povolaný a svet ju potrebuje. Tak to cítim od samého začiatku. Keď som bol na vysokej, mal som pár priateľov, ktorí mali folkrockovú skupinu. V jednej z ich piesní bol verš, ktorý si pamätám dodnes: „Sme píšťaly, ktorými prúdi dych Boha.“ Práve tak si pripadám, keď vediem workshop. Mojou úlohou je vyčistiť píšťalu, aby mnou mohol prechádzať čo najčistejší tón. To znamená, že sa musím čo najlepšie pripraviť a urobiť z mojich workshopov niečo tak presvedčivé a hodnotné, že ľudia z nich odídu pohnutí. Cítim, že ma nič nezastaví, pretože, keď robím túto prácu, skutočne mám pocit, že niečím prispievam a slúžim svetu. Zdá sa mi, že by to bol prejav sebectva a lenivosti, keby som nepokračoval. Svet potrebuje to, čo mu môžem dať. Boh so mnou počíta a ja to nemôžem vzdať.“

Ďakujem vám za vašu priazeň a počúvanie. Kedykoľvek budete mať pocit, že ste sa samému sebe stratili alebo zišli z cesty, opäť stačte play na prehrávaní jednotlivých dielov nášho podcastového špeciálu. Sú tu pre vás. A ak vám na ceste za naplnením životného poslania dobre padne skupinová podpora či kopec zaujímavých inšpirácií, like-nite náš profil na Facebooku alebo nás sledujte na Instagrame.

Ak sa zaseknete alebo budete potrebovať pokopnúť vpred, ozvite sa, nebuďte v tom sami. Radi vám pomôžeme a posunieme vpred prostredníctvom koučovacieho rozhovoru či psychologického poradenstva. Viete, lebo našim poslaním je byť tu pre vás a pomáhať napĺňať vaše sny. Ak sa vám páči čo robíme, môžete nám venovať dve percentá z vašich daní a my ich pre vás premeníme na podcasty, blogy, poradenstvo či workshopy. Ďakujeme!

Čo bude ďalej? Dobrodružstvo nekončí! Lúčim sa s vami so známym pozdravom: „Džem ba dú na?“ Želám šťastnú cestu a skvelé zážitky na vašej dobrodružnej výprave. Prečo to všetko? Lebo na nás predsa záleží! Ahojte!

Článok bol uverejnený

Denník Štandard: Jarný budíček, diel piaty: Deväť prekážok na ceste k životnému snu

Zdroje: