Vitajte pri počúvaní ďalšieho – štvrtého – dielu motivačného seriálu podcastov s názvom Jarný budíček. Verím, že uplynulý týždeň ste upriamili svoj pohľad na seba a môžete s hrdosťou povedať čo sa vo vás skrýva. Verím, že ste si pomenovali svoju vášeň – oduševnelú závislosť. Verím, že ste si definovali to, čo vás štve a stojí za to niečo s tým urobiť.

Kam sa pohneme tentoraz? No predsa k tomu, ako vaše životné poslanie preniesť z roviny uvažovania do roviny realizácie.

Rovina realizácie je vlastne pozvanie k akcii, k masívnej akcii. Nielen k nejakým drobným krôčikom, ale k množstvu konkrétnych malých krokov k cieľu. Prečo hovorím o množstve krokov? Pokiaľ totiž nebudete mať neobyčajné šťastie alebo nie ste úplný zázrak prírody, väčšina vašich činov nepovedie priamou cestou k vytúženým výsledkom. Začínam negativisticky? Dajte mi sekundu, objasním.

Skúsenosť hovorí, že akonáhle sa začnete usilovať o naplnenie životného poslania, svet vás bude okázale ignorovať. Vaše starostlivo premyslené plány sa budú hatiť. Možno si vaši členovia rodiny, priatelia, spolupracovníci budú myslieť, že ste nezodpovední blázni a dokonca budú mať snahu odradiť vás. Budete mať pocit, že to, čo ste si definovali ako vaše poslanie, je skôr omylom než cestou k sebanaplneniu. Len máločo bude svedčiť o tom, že vaše sny sa môžu stať realitou. Dokonca to možno budete mať chuť aj vzdať. A môžete tak urobiť.

Avšak jediný spôsob, ako sa môžete naučiť na vlastnej koži to, čo funguje a nefunguje, je pustiť sa do akcie. Skúšajte rôzne veci a vnímajte, či vedú tým smerom, ktorým sa chcete hýbať. Vďaka tomu získate nové skúsenosti a zručnosti priamo súvisiace s vašim snom. Vedome konajte a pritom starostlivo vyhodnocujte čo má zmysel posilňovať a čo je potrebné prestať robiť.

Určite poznáte to staré známe: „Gram akcie má rovnakú hodnotu ako tona teórie.“ Tým nechcem povedať, že strategické myslenie, analýzy či plány nemajú svoje miesto v realizácii. Určite áno, no nemôžu byť jedinou akciou, ktorú robíte. Len reálne činy vám dajú spätnú väzbu o tom, v čom sa mýlite a kedy ste na dobrej ceste.

Druhou vecou, ktorú je dôležité si vedome uchopiť je fakt, že musíte byť ochotní neuspieť. Že som zase negatívna? Že čo sa mi stalo? Nič, všetko je v poriadku. Momentík.

Keď skúšate nové veci a prekonávate prekážky, zaručene sa vám stane, že vám čosi nevyjde alebo sa pomýlite. Omyl je súčasťou putovania. Ak chcete vytrvať na ceste, potrebujete si tejto veci byť vedomí. Na tom, ako sa staviate k chybám a ako s nimi pracujete totiž veľmi záleží.

Sú ľudia, ktorých chyba zatlačí k zemi a natoľko spúta, že nedokážu ísť ďalej. Stopne ich a oni sa cítia ako neschopní. Existuje však aj iná skupina ľudí. Tí sa z chyby učia a ich postoj k nej nie je devalvujúci, ale skôr motivujúci k zmene. Poznáte to? Do ktorej skupiny patríte vy?

Ak beriete chyby ako súčasť života a aktívne s nimi pracujete, dokážu vás posúvať vpred. Ak ich však beriete ako katastrofu života, menia sa na nočnú moru a veľké utrpenie. Zasahujú vám do sebahodnoty a vnímania vašich schopností a zručností. V tom prípade k vám chyba prehovára o tom, akí ste nedostatoční a nedokonalí. Zrazu už nevenujete pozornosť tomu, o čo vo vašom chybovaní išlo, ale hľadáte vinníka, ktorý za chybu môže – niekedy seba, inokedy iných. A toto je obrovská pasca! Odkláňate sa od toho, čím vás chyba môže obohatiť, čo vás môže naučiť, kam vás môže nasmerovať.

Čo vlastne znamená fakt, že sa stala chyba? Možno to, že ešte neviete všetko o téme a problematike, v ktorej chyba nastala. Alebo ste opomenuli niečo, čo by jej zabránilo. Chyba ukazuje na to, že je priestor, kde sa môžete zlepšovať, kde sa ešte máte čo učiť. Ak venujete pozornosť viac tomuto priestoru, dokážete objavovať bohatstvo chybovania. Vtedy je užitočné definovať si, čo nabudúce skúsite inak, čo konkrétne sa ešte potrebujete doučiť, či hľadať možnosti koho osloviť, aby vám pomohol zlepšiť sa. Ak budete takto aktívne pristupovať k chybám – ako k príležitostiam k rastu – nebudete strácať čas tým, akí ste nedokonalí, ale budete investovať energiu do toho, aby ste sa zlepšili.

Čo robiť vtedy, ak zlepšenie nenastáva? K odpovedi na túto otázku Bill O´Hanlon vo svojej knihe spomína citát od amerického komika W. C. Fieldsa, ktorý hovorí: „Pokiaľ sa vám spočiatku nedarí, skúšajte to znovu. Pokiaľ sa vám nedarí ani potom, vzdajte to. Nemá cenu zo seba robiť blázna.“ Bill to dopĺňa nasledovne: „Pokiaľ to, čo robíte, ani po mnohých pokusoch nefunguje, skúste to robiť inak alebo skúste robiť čosi iné.“

Vtipné je, že jedinou cestou ako zistiť či niečo nefunguje alebo čo nemá zmysel robiť, je neprestávať veci skúšať. Poznáte to slovenské porekadlo: „Kto robí, robí aj chyby. Kto nerobí, chyby nerobí.“ Zakladateľ IBM, Thomas J. Watson starší, vyslovil zaujímavú myšlienku: „Najrýchlejšou cestou k úspechu je zdvojnásobiť počet vašich neúspechov.“ V preklade to znamená vystavovať sa masívnej akcii stoj čo stoj!

Tretia myšlienka, ktorá súvisí s realizáciou životného poslania je fakt, že pri realizácii musíte starostlivo vnímať to, čo sa udeje ako následok vašich činov. Potom potrebujete vaše nasledujúce konanie týmto výsledkom prispôsobiť. Ak by ste to nerobili, míňali by ste vašu životnú energiu na neproduktívne činy, ktoré by vás neposúvali dopredu. Nejde teda len o množstvo krokov vpred, ale aj o to, aké kroky vpred urobíte.

Započúvajte sa do životného príbehu Gordona Parksa, afroamerického fotografa, spisovateľa, skladateľa, filmára, ktorý Bill opisuje vo svojej knihe. Vnímajte jeho akciu, omyly i súslednosť krokov pri realizácii jeho životného poslania.

Gordon pracoval ako nosič batožiny vo vlaku. Cestoval po celej Amerike. Raz na jednej zastávke navštívil múzeum, kde videl výstavu fotografií. Uchvátilo ho to. Po návšteve múzea šiel do kina. Pred filmom bežal dokument o lodi, ktorá bola napadnutá počas druhej svetovej vojny. Fotograf, ktorý toto bombardovanie zaznamenal, bol tiež v kine. Krátko vstal a prehovoril o svojej skúsenosti. Zúčastnení mu búrlivo zatlieskali. Toto urodilo na Gordona hlboký dojem.

Na ďalšej zastávke preto šiel do záložne a kúpil si fotoaparát. Začal fotiť a pár svojich fotografií poslal do spoločnosti KODAK, ktorá vyrábala fotoaparáty. Tam mu povedali, že sa im jeho fotografie páčia. Dokonca, pokiaľ ich urobí viac, usporiadajú mu výstavu. Urobil ďalšie snímky a oni svoj sľub dodržali.

Jedného dňa ho napadlo, že by sa mu páčilo fotografovať módu. On, Afroameričan, vošiel do drahého obchodu so šatstvom v meste, kde žil. Majiteľ, beloch, k nemu podozrievavo pristúpil a opýtal sa ho, čo potrebuje. Gordon mu vysvetlil, že by rád fotografoval módu. Majiteľ mu posmešne odpovedal, že také fotky sa robia v New Zorku či Paríži, a nie u neho. Má teda radšej láskavo odísť.

V tom okamihu zo zadnej časti obchodu vyšla majiteľova žena. Bola na svojho muža nahnevaná a preto chcela mu urobiť napriek. Povedala Gordonovi, aby sa vrátil večer do obchodu, pretože tam príde niekoľko modeliek a môže ich vyfotografovať. Gordon súhlasil. Keďže nemal potrebné technické vybavenie, zavolal kamarátovi a požiadal ho, aby mu zapožičal fotoaparát a blesk. Gordon v ten večer urobil mnoho fotiek. Keď prišiel domov a vyvolával ich, zistil, že všetky okrem jednej majú dvojitú expozíciu. S takým technickým zariadením totiž pracoval prvý krát. Požiadal kamaráta, aby mu poslednú fotografiu pomohol vyvolať.

Ráno šiel Gordon s fotografiou k majiteľovmu obchodu. Vystavil svoju jedinú vydarenú fotografiu na stojane pred obchodom. Bola skutočne krásna a páčila sa aj majiteľke obchodu. Keď sa ho opýtala, kde sú ostatné fotografie, priznal jej, že ich pokazil. Ona mu na to povedala: „Tak dnes večer sa opäť vráťte a môžete urobiť ďalšie.“ Gordonove módne snímky sa čoskoro preslávili a stal sa stálym spolupracovníkom módneho časopisu Vogue. Zarábal si tým, čo ho skutočne bavilo.

Nezabudnite pritom všetkom na tri myšlienky, ktoré sme sa dnes naučili:

1. Poďte do akcie. Skúšajte rôzne veci a vnímajte, či vedú tým smerom, ktorým sa chcete hýbať.
2. Omyl je súčasťou putovania. Chyba ukazuje na to, že je priestor, kde sa môžete zlepšovať, kde sa ešte máte čo učiť.
3. Pri realizácii svojho sna starostlivo vnímajte, čo sa deje ako následok vašich činov a podľa toho sa rozhodujte ako budete postupovať.

Dnes sa chcem s vami rozlúčiť myšlienkou Billa O´Hanlona: „Jediný spôsob, ako navždy zlyhať, je zastaviť sa. Ak vytrváte, experiment pokračuje a možnosti zostávajú. Ak ste ochotní zostať v akcii, isto nakoniec niekam dôjdete.“

Držím vám palce v realizácii vášho životného poslania. „Džem ba dú na?“ Teším sa na vás pri ďalšom diely Jarného budíčka. Prečo to všetko? Lebo na nás predsa záleží! Ahojte!

Článok bol uverejnený

Denník Štandard: Jarný budíček, diel štvrtý: O realizácii životného sna

Zdroje: