V tejto zvláštnej dobe plnej zmien, nepredvídateľných momentov a zvratov je táto túžba pochopiteľná. Veď kto z nás by nechcel byť pokojnejší v situáciách, keď nami lomcujú emócie? Chceli by sme žiť viac vedome, tak, aby sme hneď nestrácali pôdu pod nohami. Ako to dosiahnuť?
Dobrý cieľ je ten, ktorý vyviera z našich hlbokých túžob. Vtedy sa s ním ruka v ruke rodí motivácia dosiahnuť ho. Nemá zmysel tlačiť sa do niečoho, čo chcú iní alebo do toho, čo „by sa malo“. Dokonca nemá cenu dosahovať niečo, čo je tak obrovské, že keď si na to pomyslíte, cítite sa ako looser-i. Napokon, dobrý cieľ je rozkrokovateľný na malinké kroky, ktoré dokážete dosiahnuť v krátkom čase a viete sa z toho potešiť. Totiž iba tak vás to jeho dosahovanie bude baviť.
Zvyky sa tvoria v čase. Nie sú len skúškou toho, či niečo zaberie alebo nie. Ak chcete vidieť ich ovocie, potrebujete ich robiť vytrvalo a dlhší čas. Hovorí sa, že aspoň tri týždne trvá, kým si naše telo i myseľ vytvoria návyk a dostavia sa blahodarné účinky zmeny.
Ak je vašim cieľom efektívnejšie manažovať stres, potom ponúkam nápady na malé kroky, ktoré vidím ako efektívne na ceste za ním. Ak si z nich vytvoríte zvyky, máte vyhraté. Stres síce prežívať budete – je totiž prirodzenou fyziologickou reakciou v náročných situáciách – ale budete vedieť rozlišovať to, pre čo je potrebné sa stresovať a čo za to nestojí.
Zaraďte si do týždenného harmonogramu aspoň dve veci, ktoré vás nabíjajú energiou a tešíte sa z nich. Je dobré, ak budú trvať aspoň 30 minút. Do denného plánu si zakomponujte vždy jednu maličkosť, na ktorú sa môžete cez deň tešiť. Kľudne krátky „čajový dejchánek“ alebo telefonát s niekým, koho radi počujete. Alebo zopár stránok dobrej knihy či pár minút snívania, prechádzku po lese či obľúbený šport.
Začnite vnímať svoje telo a vlastné prežívanie. Prestaňte sa ignorovať pod taktovkou denných povinností. Spomaľte a vedome sa obracajte do prítomnosti – k tomu čo práve prežívate a robíte. Život sa totiž nežije v minulosti ani v budúcnosti. Sme len tu a teraz. Ak odvnímate, že ste preťažení, unavení alebo rozrušení, pomenujte svoju potrebu a naplňte ju. Vedome vneste do prítomnosti starostlivosť o seba – svoje telo i dušu.
Stres sa rodí na pozadí myšlienok o tom, ako nestíhame, nemáme na nič čas, ako musíme to alebo ono. V našom vnútri je akoby ruch veľkomesta a niet v ňom priestor pre reflexiu prežitého. Prebývanie v samote je však pre správnu orientáciu v ruchu života nesmierne dôležité. V samote môžu zaznieť slová, hodnoty, potreby či túžby, ktoré sa „na behu“ nedostanú k slovu. A práve tieto obsahy sú pre životnú spokojnosť nesmierne dôležité. Oni nám dodávajú silu i zmysel našej námahe.
Na kvalitu vášho života významne vplývajú ľudia, s ktorými trávite najviac času. Blízka rodina či dobrí priatelia vedia byť veľkou oporou v ťažkých obdobiach i príjemnými spoločníkmi v dobrých časoch. Sociálna sieť (nemyslím tým tú virtuálnu) je akousi nárazníkovou zónou proti stresu. Jej existencia však nie je automatická. Mobil plný telefónnych čísel či počet facebook-ových priateľov o jej kvalite teda vôbec nevypovedá. Jej zrkadlom je odpoveď na otázku: „Komu zavolám?“- v čase, keď mi je ťažko, alebo keď sa chcem s niekým potešiť. Zamerajte sa na upevňovanie vzťahov, ktoré máte i na rozširovanie svojich vzťahových sietí. Nebojte sa opustiť tie vzťahy, ktoré vás oberajú o energiu alebo už dávno vyhasli. Konfliktné a vyčerpávajúce vzťahy sú totiž zdrojom ďalšieho stresu a frustrácie. Majte odvahu vytvoriť vo vašom živote „voľné miesto“, hoc budete chvíľu cítiť samotu či strach z opustenia. V tejto oblasti totiž platí: „Kvalita stojí nad kvantitou“.
To, ako sa pozeráte na svet (alebo konkrétnu situáciu), má veľký vplyv na úroveň vášho stresu. Negatívny vnútorný dialóg a negatívny uhol pohľadu na seba či situáciu, môžu spôsobiť značné množstvo stresu. Okolo nás pôsobí množstvo novodobých stresorov, ktorým sa nedá vyhnúť. Čo však pre seba v tejto situácii môžete urobiť je uvedomovať si jeden dôležitý fakt. Väčšina vecí, kvôli ktorým sa stresujete nepredstavujú skutočné nebezpečenstvo. Prím v takejto situácii hrá váš uhol pohľadu. Človek totiž reaguje na ohrozenie len vtedy, ak niečo za ohrozenie skutočne považuje. Dobrou správou je, že váš uhol pohľadu sa dá praxou zmeniť. Veď si len uvedomte o koľko šťastnejší, produktívnejší a menej vystresovaní by ste mohli byť, keby ste vynechali niektoré sebapoškodzujúce myšlienkové vzorce a nahradili ich pozitívnymi dialógmi o sebe?
Reálny obraz sveta nepramení len z kritiky či neustáleho objavovania príležitostí na rast a zlepšovanie. On v sebe zahŕňa krásno, dobrosrdečnosť či dostatok. Mnohí sme však často zacyklení v pohľade na to, čo nám ešte chýba (a to nemyslím len materiálne) a čo by malo byť inak, než tomu je. Vďačnosť za to, čo máme, je esencia spokojného života. Keď vo vašej mysli bude opäť hučať tornádo toho, čo všetko ešte musíte alebo vás oslepí žiara porovnávania sa s inými, sadnite si a pomenujte si tri veci, za ktoré ste v tom momente vďační. Doprajte si chvíľku a vychutnajte si to, čo máte, to, kým ste. Vďačnosť vás následne disponuje k tomu, aby ste lepšie vzdorovali zlým náladám a videli existujúce pozitívne aspekty života.