Niektorí z nás sa snažia zmeniť svoju polovičku, prerobiť ju podľa vlastných predstáv na niekoho iného. Ako následok potom partner cíti hnev a sklamanie prameniace z pocitu neprijatia, odsúdenia. Naopak spoznávaním partnera a jeho prijatím mu preukazujeme úctu a rešpekt, komunikujeme mu fakt, že je skvelé to kým je.

Iní zase pod tlakom okolností, povinností a nedostatku času, prestanú venovať pozornosť zmenám, ktoré sa dejú v ich vzťahu. Dôsledkom je vzdialenie sa jeden druhému, odcudzenie a množstvo situácií s povzdychom: „Tak takto ťa nespoznávam!“ Čo je vo veci? Zabudli vnímať premeny partnera, prestali rátať s jeho osobným rastom, zrením a tak sú prekvapení ako sú veci inak než boli.

Spokojné partnerstvo je založené na priateľstve. Priateľstvo sa buduje tak, že o sebe vieme a darúvame si to najcennejšie čo vlastníme – čas a pozornosť. V priateľskom vzťahu úplne prirodzene túžime vedieť, čo ten druhý má rád, čo mu je nepríjemné, aké sú jeho zvláštnosti. Poznáme jeho silné stránky i tie, ktoré by najradšej nemal. Vieme čo ho teší, čo zarmucuje, kde uspel i to, čo sa nepodarilo. Dokonca vieme jeho najvnútornejšie sny a túžby.

V takomto vzťahu bezpečia sa svojím partnerom potom nechávame radi ovplyvniť, prijmeme radu i pomoc. Radi sa s ním podelíme o vnútorné pocity, túžby, radosti. Chceme s ním tráviť čas, lebo vieme čo v tandeme môžeme dokázať a zažiť.